Pápež František sa stretol s predstaviteľmi UPF
Delegácia predstaviteľov Univerzálnej mierovej federácie (UPF), ktorá je partnerskou organizáciou Federácie rodín v aktivitách vytvárania mierového sveta založeného na rodinách, sa 1. júla 2019 stretla s pápežom Františkom vo Vatikáne. Na stretnutí sa zúčastnil Dr. Thomas G. Walsh, predseda UPF International, Dr. Tageldin Hamad, viceprezident UPF International, a J. E. Hisham Badr, veľvyslanec Egypta v Taliansku a prezident Výkonnej rady Svetového potravinového programu, ktorý stretnutie sprostredkoval.
Toto stretnutie nebolo prvým kontaktom UPF s Vatikánom. V roku 2014 sa zúčastnila na konferencii o kríze v Sýrii, ktorá bola organizovaná Pápežskou akadémiou vied. V roku 2015 sa zúčastnila na programe 50. výročia vydania deklarácie Nostra aetate (V našej dobe) o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám v roku 1965. A naďalej pokračuje v spolupráci s misiou Svätej stolice pri OSN v New Yorku.
Pápež František podporuje rovnaké hodnoty ako UPF, či je to medzináboženský dialóg prostredníctvom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, posilnenie rodiny prostredníctvom Pápežskej rady pre rodinu alebo ochrana životného prostredia vyjadrená v pápežskej encyklike Laudato Si (Buď pochválený).
Na začiatku stretnutia pápež hovoril o dôležitosti mieru a vyjadril ocenenie tým, ktorí sa snažia o mier. Potom si vypočul informácie o aktivitách UPF, vrátane projektov IAPP (Medzinárodná asociácia poslancov parlamentov za mier) a IAPD (Medzináboženská asociácia za mier a rozvoj). Na záver bol oboznámený s nadchádzajúcim vrcholným stretnutím predstaviteľov spoločnosti - Svetový samit 2020, ktorý sa uskutoční vo februári 2020 v Kórei.
Pápež venoval každému kópiu vyhlásenia s názvom „Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a vzájomné spolunažívanie“, ktoré pápež František a Ahmed Al Tajib, veľký imám káhirskej mešity Al Azhar, ktorý je najuznávanejšou autoritou sunnitského (väčšinového) islámu, podpísali 4. februára 2019 v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch, ktoré pápež navštívil ako prvý pápež v histórii. Podpísanie tohto dokumentu sa zhodou okolností uskutočnilo v roku 800. výročia stretnutia Františka z Assisi so sultánom Malikom Al Kamilom (Meledin) v septembri 1219 v Egypte počas piatej križiackej výpravy (1217-1221).
František, ktorému v roku 1205 počas modlitby v kostolíku sv. Damiána neďaleko Assisi zazneli z kríža slová „František, choď a oprav môj dom, ktorý ako vidíš, je v ruinách!“, začal zháňať materiál na opravu kostolíka, v ktorom sa modlil. Až neskôr si uvedomil, že nešlo o žiadny kostol, ale o cirkev. František nesúhlasil s križiackou výpravou a po príchode do Egypta v lete 1219 prehováral križiakov utáborených pri meste Damietta pri ústi Nílu, aby nebojovali. Bezvýsledne, a následná bitka pod vedením pápežského legáta Pelagia Galvaniho skončila pre nich katastrofálne. František sa preto rozhodol, že sa stretne so samotným sultánom, ktorý bol utáborený vo Faraskure na východnom brehu Nílu. S bratom Illuminatom využili prímerie, ktoré nastalo v septembri po tom, ako sultán opakovane navrhol križiakom mier. Sultán im ponúkol kontrolu nad Jeruzalemom, ak prestanú obliehať Damiettu. Z Jeruzalema sa totiž museli križiaci stiahnuť v roku 1187 počas tretej križiackej výpravy, keď ho späť získal sultánov strýko Salah Ad Din (Saladin).
Keď sa obaja dostali na druhú stranu Nílu a blížili sa k Faraskuru, narazili na muslimské hliadky. Keďže František vedel povedal iba „sultán, sultán“, hliadky sa domnievali, že ide o poslov, ktorí prinášajú odpoveď na sultánov mierový návrh. Keď sa ocitli pred sultánom, František pozdravil sultána svojim pozdravom „Nech ti Pán udelí pokoj.“ Sultán zaregistroval podobnosť s muslimským pozdravom „Pokoj s vami“. Navyše mu pohľad na túto zvláštnu bosú dvojicu pripomínal podobne odetých stúpencov sufizmu, ktorých si sultán vážil. Aj oni mali jednoduché odevy z vlny a okolo pása povraz namiesto opasku. Sultán sa ich spýtal, či sú vyslancami pápežovej armády. František ho uistil, že sú vyslancami Boha, nie pápeža. Čokoľvek František povedal, sultán si to pozorne vypočul.
Sultán zaobchádzal s nimi ako so vzácnymi hosťami a umožnil im zostať v tábore niekoľko dní, počas ktorých si napriek vojnovej atmosfére našli spôsob, ako si v pokoji vypočuť jeden druhého. Na Františka zapôsobili moslimské náboženské zvyky, hlavne zvolávanie k modlitbe, keď vojaci prerušili svoju činnosť, obrátili sa k Mekke a klaňali sa Bohu až po zem. Zo všetkých darov, ktoré mu sultán na znak úcty ponúkal, aj keď predpokladal, že ich neprijme, si František na pamiatku stretnutia zobral slonovinový roh, ktorým boli muslimovia zvolávaní k modlitbe. Po návrate ho František používal na zvolávanie bratov pred svojím príhovorom. Po skončení stretnutia boli obaja mnísi s úctou odprevadení pod sultánovou ochranou ku križiackemu táboru a František sa krátko nato vrátil do Talianska.
Stretnutie so sultánom urobilo dojem na oboch stranách. Sultán mohol zažiť skutočného kresťana, ktorý bol v protiklade s križiakmi oháňajúcimi sa krížami a mečmi a odmietajúcimi mier. Keďže pápežský legát odmietol sultánov návrh na mier, boje pokračovali až do porážky križiakov a následného uzavretia mierovej dohody na dobu ôsmych rokov. Keď sultán vojnu vyhral, prekvapil križiakov svojou zhovievavosťou, až si mysleli, že je skrytým kresťanom. V realite bol iba zbožným muslimom netúžiacim po vojne a jeho správanie voči Františkovi a kresťanom vychádzalo aj z chvály kresťanov a mníchov v Koráne.
František po návrate do Talianska vyzýval ľudí k mieru a upravil regulu rádu tak, že nabádal bratov, aby žili s muslimami v pokoji a bez konfliktov (už od 1217 jeho bratia pôsobili vo Svätej zemi). Preto bol zdrvený ďalšou vyhlásenou križiackou výpravou. Utiahol sa do ústrania a postil sa. Po duchovnom zážitku napísal na pergamen modlitbu, ktorá sa podobala muslimkej meditácii o 99 najkrajších menách Alláha (99 atribútov Alláha) a pod ňu nakreslil podobizeň sultána Al Kamila.
Stretnutie Františka z Assisi a sultána Al Kamila bolo v pozadí vzniku Svetového dňa modlitby za pokoj v Assisi 27. októbra 1986. A tohtoročné podpísanie dokumentu medzi pápežom Františkom a veľkým imámom Ahmedom Al Tajibom, ktorému predchádzali ich vzájomné stretnutia, je znakom toho, že v Bohu môžu byť všetci ľudia bratmi a sestrami, keď chcú, pretože mier nepríde sám od seba, ľudia ho musia žiť.
Viac na https://is.gd/VaticanUPF.
|
