Školstvo v slepej uličke?
Nedávne požiadavky učiteľov, uvedomujúcich si stav školstva na Slovensku, opäť upriamili pozornosť na túto tému. Školstvo, ako systém zabezpečujúci vzdelávanie, je nevyhnutnou súčasťou každej spoločnosti a vo veľkej miere od jeho stavu závisí úroveň spoločnosti. Nielen vzdelanostná alebo ekonomická, ale aj morálna a etická. Školstvo môže teda národ povzniesť, alebo ho potopiť a preto by malo byť prvoradým záujmom štátu využívať ho predovšetkým v prospech detí, rodičov a spoločnosti. Nie zneužívať ho na presadzovanie rôznych ideológií.
Nezávislosť školstva
Počas éry socializmu bol v Československu zneužívaný na šírenie myšlienok marxizmu-leninizmu a vedeckého ateizmu. V súčasnosti je zneužívaný na šírenie náboženskej ideológie a existujú snahy o jeho zneužitie pre šírenie rodovej ideológie a sexualizácie detí aj napriek tomu, že ústava Slovenskej republiky uvádza, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo a manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Avšak to neznamená, že by žiaci nemali byť náležite informovaní o náboženstve a sexualite. Napríklad na hodinách etickej výchovy, ktorá by mala byť povinná a profesionálne realizovaná, nie ako „oddychovka“ pre učiteľov a žiakov, ktorí si počas nej robia svoje veci. Na nej by bol priestor pre objektívnu výučbu o náboženstvách a v spolupráci s rodičmi o výchove k pravej láske, manželstvu a rodičovstvu. Učiteľ by mohol pozývať na hodiny predstaviteľov rôznych náboženstiev a cirkví a taktiež rodičov, aby sa podelili o svoje skúsenosti.
Školstvo a učitelia sú spojené nádoby
Aj keď štát vytvára systém školstva, bez učiteľov je tento systém iba prázdnou nádobou. Učitelia sú tými, ktorí tomuto systému dávajú život a taktiež „život“ svojim žiakom. A to nielen v podobe odovzdávania vedomostí, ale aj formovania charakteru, o čo viac je táto práca zodpovednejšia a záslužnejšia. Aj keď je to poslanie vychádzajúce zvnútra človeka, ktoré sa nedá robiť iba pre peniaze, malo by byť náležite ocenené, pretože bez náležitého ocenenia učiteľskej práce sa znehodnocuje i pohľad na povolanie učiteľa, ktoré v dobe, merajúcej takmer všetko cez peniaze, nie je vážené tak, ako kedysi. Avšak i od učiteľov závisí, akú prestíž budú mať a ako bude vnímané školstvo. Akú dôveru môžu mať rodičia v učiteľov, keď niektorí z nich zabudnú na svoje poslanie byť etickým a morálnym vzorom pre žiakov. Napríklad erotické fotky učiteľky na internete, popíjanie alkoholu učiteľmi počas pobytov v škole v prírode, fajčenie počas prestávok v areáli školy, nosenie trička s potlačou „Po tráve sa nechodí, po tráve sa smeje!“ a iné osobné excesy učiteľov, o ktorých by žiaci a ich rodičia vedeli rozprávať. Bezpochyby, nie každý sa hodí za učiteľa. Aby sa vyhlo aj podobným prípadom a zistila sa úroveň dispozícií na toto povolanie, mali by byť na učiteľstvo kladené aspoň psychologické požiadavky, tak ako je to v prípade iných povolaní, u ktorých sú vyžadované psychotesty.
De/Centralizácia školstva
Decentralizácia školstva otvorila nové možnosti, no vytvorila nepomer medzi školami, pretože sú závislé od možností samospráv ako zriaďovateľov. Taktiež je tam nepomer v počte žiakov a tým aj v sume normatívov. „Súperenie“ o žiakov a tým aj o normatívy niektoré školy preplňuje, iné vyprázdňuje. Decentralizáciou sa školy namiesto kvalitného vyučovania musia sústreďovať na ekonomické prežitie. Bežná je dilema v súvislosti s nevhodným správaním sa detí vplyvných osôb, či riešiť takéto prípady, alebo ich prehliadať.
Školy by mali byť nezávislé od týchto faktorov a štát by mal plošne rovnako zabezpečovať kvalitu vzdelávania i na tej „poslednej“ škole, aby sa nestávalo, že v obci s tisíc obyvateľmi, kde je dostatok detí, sú triedy poloprázdne, pretože rodičia dávajú deti do škôl v meste, ktorých triedy sú potom preplnené.
Školstvo má byť založené na princípe sociálnej solidárnosti, nie na ekonomických parametroch. Spoločnosť určite nemá doplácať na školstvo, ale kvalitné školstvo a akademické a hlavne charakterové vzdelávanie je investícia, ktorá sa mnohonásobne vráti v podobe zdravej a prosperujúcej spoločnosti.
|
