Pravý význam manželstva
(Úryvok z autobiografie reverenda Son Mjong Muna „Hľadanie strateného mieru“)
Medzinárodné a medzikultúrne manželstvá sú najrýchlejšou cestou, ako vytvoriť ideálny svet mieru. Veci, ktoré by ináč trvali nekonečne dlho, sa cez tieto manželstvá dajú zázračne vyriešiť za dve-tri generácie. Ľudia by mali vstupovať do manželstva ignorujúc národné a kultúrne rozdiely a mali by prijať partnera z krajín, ktoré považujú za nepriateľské. To by urýchlilo príchod svetového mieru. Človek môže nenávidieť ľudí z inej krajiny alebo inej kultúry s tým, že ich nikdy nechce ani vidieť. Ak si však v tejto krajine nájde manželského partnera, taký človek je na polceste stať sa jej občanom. Nenávisť, ktorú cítil, sa vytratí. Ak sa to bude opakovať dve až tri generácie, nenávisť vymizne aj s koreňmi.
Bieli a čierni sa budú brať navzájom, japonskí partneri s kórejskými a s ľuďmi z Afriky. Do podobných medzinárodných a medzikultúrnych manželstiev vstupujú milióny ľudí. Vzniká tak úplne nová rodová línia. Rodí sa nový typ človeka, ktorý nerozlišuje medzi bielou, čiernou a žltou rasou. Nehovoríme tu iba o manželstvách medzi osobami rôznych národností, platí to aj pre manželstvá medzi osobami rôznych vierovyznaní či denominácií. V skutočnosti sú manželstvá medzi osobami rôznych vierovyznaní ešte náročnejšie ako manželstvá medzi osobami rôznych národností. Aj keď dve náboženstvá viedli medzi sebou po stáročia vojny, je možné ich uzmieriť cez manželstvo medzi ich stúpencami. V takomto manželstve sa nebude uzatvárať jeden partner pred druhým len preto, lebo ten druhý vyrastal v inej tradícii.
To najdôležitejšie je učiť mladých ľudí o posvätnosti a vzácnosti manželstva. Kórea má v súčasnosti jednu z najnižších pôrodností na svete. Nemať deti je nebezpečné. Krajina, ktorá nemá potomstvo, nemá budúcnosť. Učím mladých ľudí, aby si pre manželstvo zachovali sexuálnu čistotu, kým sú mladí, potom aby prijali Požehnanie do manželstva a mali aspoň tri deti. Deti sú požehnaním, ktoré nám dáva Boh. Keď rodíme a vychovávame deti, vychovávame občanov Nebeského kráľovstva. Preto je veľkým hriechom žiť nemorálne a predčasne ukončiť tehotenstvo, ktoré vzniklo takýmto spôsobom života.
Do manželstva vstupujeme nie kvôli sebe, ale kvôli nášmu partnerovi. Keď hľadáme partnera či partnerku, nie je správne hľadať iba krásnu osobu alebo osobu, ktorá je dobre zabezpečená. Ľudia musia žiť pre seba navzájom. Tento princíp by sme mali aplikovať aj na manželstvo. Nech je váš budúci partner akokoľvek nevzdelaný, alebo nevzhľadný, mali by ste si ho/ju brať s tým, že ho/ju budete milovať ešte viac, ako keby bol vzdelaný a krásny. Božia láska je najvzácnejšie z Božích požehnaní. V manželstve dostávame toto požehnanie lásky, ktorú potom praktizujeme vo vlastnom živote. Musíme si tento vzácny význam manželstva uvedomiť, žiť svoj manželský život v pravej láske a uskutočniť pravé rodiny.
Z tohto pohľadu nie je svetový mier až takým náročným záväzkom. Mier sa začína v harmonických rodinách, ktoré tvoria mierumilovné spoločnosti a tie eliminujú konflikty medzi štátmi. To je cesta, ktorá vedie k svetovému mieru.
Uvedený príklad ilustruje dôležitosť rodín, ktoré sú plnohodnotné, a tiež obrovskú zodpovednosť, ktorú tieto rodiny musia niesť. Myslenie typu: „Stačí mi, že si žijem dobre a že moja rodina žije dobre,“ je mi úplne cudzie.
Manželstvo nie je niečo, čo sa týka iba ženícha a nevesty. Manželstvo vytvára vzťah medzi dvoma rodinami a prináša zmierenie medzi klanmi a štátmi. Každý z partnerov akceptuje kultúru toho druhého a prekonáva pocit krivdy a nenávisti, ktoré sa kumulovali po stáročia. Keď sa vezmú Kórejčan a Japonka alebo naopak, prispieva to k uzmiereniu medzi oboma národmi. Keď sa vezmú čierna osoba a biela osoba, prispieva to k uzmiereniu oboch rás. Deti z takýchto manželstiev stelesňujú harmóniu. Pretože dedia rodové línie oboch rás, predstavujú nový začiatok ľudstva, kde nie sú rasy. Ak to bude pokračovať viac generácií za sebou, rozdelenie a nepriateľské postoje medzi národmi, rasami a náboženstvami vymiznú a ľudstvo sa stane jednou rodinou žijúcou vo svete mieru.
V poslednej dobe si stále viac Kórejčanov berie partnerov z cudziny a existuje stále viac rodín s partnermi z rôznych národov a z rozdielnych náboženstiev. V kórejčine tak vznikol dokonca špeciálny výraz: tamunhwa kadžong, medzikultúrna rodina. Pre muža a ženu, ktorí vyrástli v rôznych kultúrach, nie je jednoduché vytvoriť rodinu a nažívať navzájom v láske. Najmä v Kórei, kde je tradične homogénna kultúra, je pre partnerov v takomto manželstve ťažké rozumieť si a mať sa radi. Členovia našej cirkvi, ktorí vstupujú do medzinárodných a medzikultúrnych manželstiev, sú úspešní preto, lebo žijú upriamení na Boha. Rôzne skupiny sociálnych iniciatív v Kórei sa pokúšajú podporovať medzikultúrne rodiny tak, že im ponúkajú výučbu kórejského jazyka a kultúry. Tieto snahy sú však bezpredmetné, pokiaľ nezmeníme svoju predstavu o manželstve. Ktokoľvek si pomyslí: „Prečo som si len vzala tohto muža? Keby som sa za neho nevydala, mala by som lepší život,“ - pripravuje pôdu pre to, aby sa z jeho manželstva stalo peklo. Správne pochopenie manželstva je dôležitejšie ako naučiť sa kórejský jazyk a kultúru.
Manželstvo nie je iba jednoduché spojenie muža a ženy v spôsobilom veku, alebo obyčajná kombinácia ich rodových línií. Manželstvo je niečo, čo stojí na základe obete. Muž musí žiť pre svoju ženu a žena musí žiť pre svojho muža. Keď naďalej žijete pre svojho partnera, egoizmus sa z vás úplne vytratí. Srdce, ktoré sa túži takto obetovať, je srdce lásky. Láska nie je to, keď sa stretnú muž a žena, aby im spolu bolo dobre. Láska je ponúknutie svojho života ako obete. Keď vstupujete do manželstva, mali by ste to urobiť na základe odhodlania, že chcete žiť pre svojho partnera.
|
