Vplyv sexuality na spoločnosť
„Keď sa spoločnosť zriekne normy absolútnej manželskej monogamie, do troch generácií nastane spoločenský chaos.“ - Joseph Daniel Unwin
V roku 1934 vyšla kniha s názvom „Sex a kultúra“, ktorej autorom je Joseph Daniel Unwin (1895-1936), britský etnológ a sociálny antropológ, ktorý pôsobil na univerzitách Oxford a Cambridge. Ak sú jeho zistenia správne, súčasná liberálna presexualizovaná spoločnosť neodvratne smeruje ku svojmu koncu. Následne sa objaví nová kultúra založená na heterosexuálnom monogamnom manželstve.
Unwin analyzoval 86 rôznych kultúr vrátane sumerskej, babylonskej, gréckej, rímskej, maurskej a anglosaskej existujúcich počas 5000 rokov a všimol si súvis medzi kultúrou spoločnosti a sexuálnym správaním, ktoré v nej existuje. Zistil, že rozvoj kultúry je priamo úmerný rozsahu predmanželskej sexuálnej zdržanlivosti a manželskej vernosti. Inými slovami, ak bolo vyjadrenie sexuality viazané iba na manželstvo, kultúra sa rozvíjala, ak nastala sexuálna liberalizácia, kultúra upadala.
Unwin z hľadiska energie, ktorú ľudia vynaložia pre spoločnosť (sociálna energia), charakterizoval tri typy kultúr - zoistická, manistická a deistická. Zoistická má najnižšiu úroveň sociálnej energie a je typická minimálnou sexuálnou zdržanlivosťou. Ľudia v nej po generácie žijú na rovnakej úrovni, s tou istou tradíciou, s tými istými myšlienkami. Človek sa narodí, uspokojí svoje potreby a umrie. V takejto kultúre neexistuje rozvoj, pokiaľ sa neobjaví požiadavka zavedenia pravidiel určitej sexuálnej zdržanlivosti. V takom prípade spoločnosť postupne prechádza do manistickej kultúry, v ktorej energia nie je vydávaná iba na prežitie, ale aj na rozvoj myslenia a tvorivosti. Pre dosiahnutie deistickej kultúry bola rozhodujúcim faktorom spoločenská požiadavka sexuálnej zdržanlivosti pred manželstvom a vernosti v manželstve. Takto vzniknutá absolútne monogamná spoločnosť je najtvorivejšia, pretože energia je primerane vyjadrená v manželstve a taktiež v spoločnosti. Čím prísnejšie požiadavky boli na manželstvo, tým homogénnejšia a tvorivejšia bola spoločnosť. Unwin poznamenáva, že častým motívom pre takéto správanie v spoločnosti bolo náboženstvo.
Z hľadiska požiadaviek spoločnosti na manželstvo Unwin opisuje štyri typy - modifikovaná monogamia, modifikovaná polygamia, absolútna monogamia a absolútna polygamia. Modifikovaná monogamia znamená mať jedného partnera v určitom čase, pričom tento vzťah je zrušiteľný (rozvod) podľa zvykov spoločnosti. Modifikovaná polygamia znamená mať viac manželiek v určitom čase, pričom manželka môže opustiť manžela podľa zvykov spoločnosti. Absolútna monogamia znamená mať jedného partnera v určitom čase, pričom manželka je právne viazaná na svojho manžela po celý svoj alebo jeho život. Absolútna polygamia znamená mať viac manželiek v určitom čase, pričom manželky sú viazané na svojho manžela po celý svoj život. Keďže modifikovaná monogamia a modifikovaná polygamia vytvárala priestor pre vyjadrenie sexuality nielen v jednom vzťahu, ako je tomu v prípade absolútnej monogamie, to vždy viedlo k poklesu sociálnej energie v spoločnosti. Aj v prípade absolútnej polygamie existuje nižšia úroveň sociálnej energie v spoločnosti v porovnaní so spoločnosťou vyžadujúcou absolútnu monogamiu, tradícia sa nerozvíja, nové myšlienky sú odmietané.
Jedinou kultúrou, ktorá bola schopná rozvoja vďaka dostatku sociálnej energie, bola absolútna monogamia. Vyznačovala sa spoločenskou neprijateľnosťou predmanželského sexuálneho vzťahu a požiadavkou vernosti v manželstve. Normou bolo, že manželia začali žiť sexuálne až po sobáši, pričom žena bola pred sobášom pannou. Rozvod bol spoločensky neakceptovateľný. V tomto vzťahu sa mohla sexuálna energia náležite vyjadriť v manželstve a snaha oboch partnerov sa sústredila na zabezpečenie a rozvoj rodiny. Vyjadrenie sexuality iba v manželstve vytváralo priestor pre dostatok sociálnej energie, vďaka čomu sa tieto spoločnosti rozvíjali po každej stránke.
Unwin zistil, že žiadna takáto absolútne monogamná kultúra nebola schopná udržať tento stav po dlhý čas. V každom prípade spoločnosť začala absolútnou monogamiou a v období vyžadovania tohto spôsobu spoločenského správania dosiahla veľký rozvoj. Po dosiahnutí spoločenského rozkvetu začala upadať, keď sa v ďalších generáciách postupne tolerovala možnosť vyjadrenia sexuality mimo manželstva. V prípade tolerovania sexuálneho vzťahu pred manželstvom nebolo možné zachovať vysokú úroveň manželskej vernosti. Tolerovanie mimomanželských vzťahov viedlo k tolerovaniu rôznych sexuálnych úchyliek. Keď sa objavil tento stav uvoľnenej sexuálnej morálky, zánik spoločnosti spôsobený vnútorným rozkladom hodnôt bol podľa Unwina neodvratný a zvyčajne zavŕšený príchodom inej kultúry. Preto Unwin konštatuje, že spoločensky vyžadovaná sexuálna zdržanlivosť je príčinou rozvoja spoločnosti, uvoľnenie sexuality je príčinou úpadku spoločnosti. Keďže analyzované spoločnosti boli patriarchálne, Unwin spája životaschopnosť absolútne monogamnej kultúry s úplnou spoločenskou podriadenosťou žien. Preto sa kládol väčší dôraz na dodržiavanie sexuálnej zdržanlivosti u žien než u mužov. Čím menej spoločensky akceptovateľných príležitostí mali muži na vyjadrenie sexuality, tým viac sociálnej energie mala spoločnosť, lebo sa sústreďovali na manželstvo, rodinu a spoločnosť. Ak však ženy dostali voľnosť v spoločnosti a tým aj v sexuálnej oblasti, tak pre mužov nebolo manželstvo jedinou možnosťou pre vyjadrenie sexuality a sociálna energia v spoločnosti klesala, pretože muži uspokojovali hlavne svoj sexuálny pud. Celý tento priebeh vzostupu a pádu spoločností sa v histórii opakoval zarážajúco rovnako.
Treba poznamenať, že Unwin analýzou týchto zistení nehlása návrat k žiadnej forme predchádzajúcich existujúcich spoločností, v ktorých na základe monogamného manželstva spoločnosť prosperovala. Taktiež nezastáva patriarchálne monogamné manželstvo, ktoré v týchto spoločnostiach existovalo. Ani netvrdí, že ženy majú byť podriadené mužom, aby sa tým zabezpečila absolútna monogamia. Na záver svojej knihy práveže vyjadruje názor, že muži a ženy v spoločnosti si majú byť rovní, aby vytvorili vzájomne uspokojujúce trvalé manželstvo, čím vyjadrenie sexuality ostane v manželstve a tvorivá energia ľudí sa premietne do spoločnosti. V takom prípade „spoločnosť ... dosiahne vyšší štandard kultúry než kedykoľvek predtým ... a bude sa neustále rozvíjať spôsobom, ktorý presahuje naše súčasné chápanie.“
V tomto s Unwinom zdieľame rovnaký optimizmus. Ním opisovaná absolútna monogamia existujúca v minulosti, aj keď fungovala, bola niečo ako z núdze cnosť. Až na výnimky nevychádzala z vnútorného morálneho alebo etického presvedčenia, ale z tlaku spoločnosti. Preto, keď v spoločnosti tento tlak poklesol, prejavilo sa neviazané sexuálne správanie a spoločnosť začala upadať. Toto sa deje vo svete od sexuálnej revolúcie a spoločnosť sa v súčasnosti presadzovaním zvrátenej sexuality a popieraním biologickej podstaty človeka nachádza v poslednom štádiu pred svojím zánikom.
Vychádzajúc z Božieho pohľadu na účel existencie ľudí je zánik tejto nemorálnej spoločnosti neodvratný. Je len otázkou času, kedy bude táto spoločnosťou nahradená spoločnosťou ľudí, ktorí sa uvedomelo rozhodli pre sexuálnu zdržanlivosť pred manželstvom a vernosť v manželstve. Takúto spoločnosť sa snaží budovať aj Federácia rodín a pozýva každého, aby pridal ruku k dielu. Nie je to spoločnosť založená na náboženstve, ale na poznaní Boha ako Nebeského rodiča. Federácia rodín zdôrazňuje rovnosť mužov a žien nielen pred zákonom, ale aj pred Bohom. Muži a ženy sú síce rozdielni, ale sú si rovní v láske. Manželstvo je jediný spôsob, ako stelesniť Božiu podstatu a stať sa dokonalým ako Boh v Jeho rodičovskej láske. Podstatou tejto novej spoločnosti je kultúra srdca, tradícia pravej lásky, ktorá bude ľudí prirodzene viesť k tomu, aby sexualitu, ktorá je darom od Boha, vyjadrili jedine v manželstve a cez ňu mohli prežívať pravé manželské šťastie a rodičovstvo.
- redakcia -
|
