Ako ma Boh a Ježiš viedli k Pravému otcovi
Doris Orme, 1987
Poznámka: Text v hranatých zátvorkách predstavuje doplňujúce informácie pre lepšiu zrozumiteľnosť prekladaného textu.
Doris Orme bola prvou osobou na Západe, ktorá prijala Princíp [učenie sprostredkované reverendom Munom]. Jej rodičmi boli Frederick a Hedwig Walderovci. Jej otec bol potomkom nemeckého cisára Fridricha III, ktorého manželka princezná Viktória bola dcérou kráľovnej Spojeného kráľovstva Viktórie. Zásluhou Doris Orme sa Princíp dostal do Európy.
----------
Pokiaľ mi pamäť siaha, ako trojročná som mala mnoho nádherných zážitkov s Bohom a Ježišom, ktoré ma viedli k Pravým rodičom [reverend Mun s manželkou]. Tieto zážitky mi ukázali, ako sa Satan snažil zmariť Božiu vôľu napĺňanú na zemi prostredníctvom Mesiáša. Od detstva som často v noci počula hlas Boha, ktorý ma volal a hovoril: „Musíš ma uctievať v duchu a pravde. Príde Syn človeka.“ Keď som čítala Bibliu, hlavne Zjavenie Jána, v ktorom je napísané: „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo“ - neustále som plakala, aj keď som zároveň bola plná radosti. Mnohokrát som povedala svojej matke: „Mama, ešte počas tvojho života nastane deň, keď celý svet uvidí Boha tvárou v tvár, pretože Boh opäť pošle Ježiša.“ Moja matka zvyčajne odpovedala: „Doris, to hovoríš preto, lebo si to čítala v Biblii“ a ja som na to reagovala: „Nie mami, to mi Boh hovorí v mojom srdci.“
A bude prenasledovaný
Počas jednej noci, keď som bola v polospánku, ocitla som sa v duchovnom svete bežiac po krásnych zelených kopcoch. Božia láska bola všade okolo mňa - čím viac som bežala, tých viac energie som dostávala.
V diaľke som uvidela vysokú horu na vrchole pokrytú snehom a cítila som, že sa musím dostať na samý vrchol. Keď som sa dostala na vrchol, nado mnou som uvidela nádherný biely oblak a počula som ten najkrajší spev, niečo ako tisíchlasový zbor. Slová boli prekrásne: „Ó Gloria in Excelsis Deo. [Sláva Bohu na výsostiach]“ Keď som sa pozrela nahor, biely oblak začal ustupovať a v diaľke som uvidela postavu prichádzajúcu ku mne. Vedela som, že je to Pán, ale ako prišiel bližšie, na moje zhrozenie som ho uvidela visieť na kríži, no nevidela som mu do tváre. Počula som z neba silný hlas: „Syn človeka.“
Keď som precitla, veľmi som sa triasla a bola som celá spotená. Trvalo to aspoň pol hodinu, než som sa upokojila. Potom som si kľakla a modlila som sa celú noc, aby som dostala odpoveď na toto zjavenie, pričom som volala k Bohu: „Nebeský Otec, prosím, nedovoľ, aby Pána opäť zabili. Radšej nech umriem ja, nehodná ako som.“ Nadránom mi Boh odpovedal hovoriac: „Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka. Avšak najprv bude prenasledovaný.“ Slovo „prenasledovaný“ mi v ušiach znelo ako výkrik a opakovane som ho počula.
Čas príprav
Krátko po tomto zážitku ma Boh viedol z východného na západné pobrežie do Fresna v Kalifornii. Vo Fresne som sa rozhodla, že sa musím pripraviť na príchod Pána, a preto som sa dňom i nocou modlila za posväcujúcu milosť. Každé ráno som vstala o šiestej hodine a modlila som sa hodinu i viac. Na poludnie som sa modlila ďalšiu hodinu a večer ešte hodinu alebo dve. Moja hlavná modlitba znela: „Sprav ma dobrou ženou, dobrou manželkou a dobrou matkou a priprav ma v srdci, aby som uvidela Pána, keď príde.“ Prosila som Boha, nech ma spraví pokornou, aby som si nemyslela nič zlé o žiadnom človeku na zemi a ani v duchovnom svete.
Po niekoľkých týždňoch modlitieb a ťažkej práce v misiách s alkoholikmi a taktiež v táboroch s mexickými prisťahovalcami som sa jedného rána zobudila s úplne jasnou mysľou. Keď som vyšla von, uvidela som tisícky duchov zostupovať na zem. Počula som slová: „Hľa, prišiel Pán s desaťtisícmi svojich svätých.“
Túžba po dokonalej láske
Počas štyridsiatich dní sa mi Ježiš zjavoval dňom i nocou a hovoril mi o nádherných veciach, ktoré sa objavia na zemi v nasledujúcich rokoch. Často sa mi Ježiš zjavoval s nejakým orientálnym mužom - pôsobili, že sú v srdci absolútne zjednotení. Neskôr, keď som zistila, že Pravý otec [reverend Son Mjong Mun] je na zemi, uvedomila som si, že muž, ktorého som videla s Ježišom, bol Pravý otec.
Krátko po tom zážitku (1959) som sa presťahovala do Oregonu. Tam som začiatkom roku 1960 stretla pani Jong Un Kim [misionárka v USA]. Žila som na ranči pri meste Eugene v Oregone na Oak Hill Drive. Na konci ranča bol rozsiahly les. Často som chodila do lesa a modlila som sa. Mnohokrát som sa pýtala Boha: „Prečo ma nezoberieš do duchovného sveta, pretože tam je omnoho lepšie než tu na zemi.“ Chcela som opäť zažiť to, čo som zažila, keď sa mi zjavil Ježiš.
V tom období som cítila úplnú spokojnosť - cítila som lásku ku všetkému a ku každému a videla som krásu vo všetkom a v každom. Vedela som, že dokonalosť je tak nádherne krásna, a myslela som si, že iba v duchovnom svete môžem nájsť takúto dokonalú lásku. V tom čase som nevedela, že náš milovaný Pán, Son Mjong Mun, bol na zemi a prinášal nám všetkým takúto dokonalú lásku, ktorá presahuje naše chápanie.
„Poď loviť duše“
Môj otec bol vášnivým poľovníkom divej zveri. Aj keď som bola silnou kresťankou, od mojej mladosti ma učil loviť rôzne druhy divej zveri. V jedno popoludnie som bola na horskom úbočí loviť vysokú zver. Ako som nehybne čakala, odrazu sa predo mnou objavil ten istý orientálny muž, ktorého som videla s Ježišom, a usmieval sa. Aróma, ktorá od neho prichádzala, bola ako silná aromatická cédrová vôňa. Bolo to skrátka omamné. Veľmi dôrazne mi povedal: „Odlož svoju zbraň a poď so mnou loviť duše.“ Bola som tak veľmi pohnutá týmto zážitkom, že som doslova odhodila zbraň na zem.
Okamžite som odišla k mojej najmilšej priateľke, Pauline Verheyen. Povedala som jej o svojom zážitku, pretože som vedela, že pochopí, čo sa mi prihodilo. Boli sme si veľmi blízke v našej láske ku Kristovi. Taktiež sme často chodili spoločne loviť. Povedala: „Doris, toto je naozaj znamenie z Neba a ja tiež už nebudem chodiť loviť.“
Po niekoľkých dňoch, keď som bola v záhrade, mi odrazu nejaký hlas povedal: „Pozri sa na oblohu!“ Keď som sa pozrela, uvidela som tvár mojej starej mamy - bola obrovská a pokrytá svetlom. Približovala sa ku mne. Nakoniec povedala: „Tak si tu. Konečne si prišla.“ Cítila som v srdci z tohto zážitku obrovskú radosť. Onedlho po tomto zážitku som stretla pani Kim.
Stretnutie s pani Jong Un Kim
Bola som pozvaná na stretnutie v dome doktora Gordona v meste Eugene. Bolo tam asi tridsať študentov z miestnej univerzity a medzi nimi bola aj pani Kim. Dr. Gordon ma požiadal, aby som povedala svoj príbeh. Keď som dohovorila, pani Kim prišla za mnou a opýtala sa ma, či sa môže inokedy so mnou porozprávať o návrate Pána. Po niekoľkých dňoch mi zavolala Eileen Welsh (Lemmers) a povedala mi, že pani Kim by sa rada so mnou stretla. Trochu som váhala, no nakoniec som súhlasila.
Išla som za pani Kim do Eugene - bývala v malej izbe v klube žien. Povedala mi svoj príbeh o tom, ako prijala Ježiša, a ako hovorila, mala som víziu. Videla som sa sedieť vedľa Ježiša pod altánkom so zakvitnutou vistériou vo Fresne, keď som vídavala Ježiša štyridsať dní a nocí. Ježiš povedal: „Ničoho sa neboj, ona prišla odo mňa.“
Pani Kim mi nepovedala nič o Pravom otcovi, hovorila iba o svojom zážitku s Bohom a Ježišom a potom mi dala brožúrku Božieho Princípu. Povedala mi, aby som si ju prečítala, modlila sa a prosila Boha o odpoveď, či je to pravda.
Prišiel
Zobrala som si ju na ranč, odišla do lesa a čítala ju do zotmenia. Uvedomila som si, že z nej vyplýva, že Kristus je na zemi. Bola som veľmi šokovaná, hlavne z toho, že Ježiš nemohol naplniť svoju misiu a že Satan zviedol Evu. Už som vedela od Ježiša, že pôvodný hriech bol sexuálny, ale nevedela som, že to spôsobil Lucifer.
Celú noc som premýšľala o slovách, ktoré som čítala. Rozhodla som sa postiť tri dni a nemohla som v noci spať a ani v ďalšiu noc, pretože moja duša bola veľmi rozrušená. Nakoniec som si kľakla, zamknutá vo svojej izbe, a volala som k Bohu: „Nechcem voči Tebe zhrešiť. Prosím, povedz mi, je ten muž z Kórey Tvojím požehnaným synom? Musím to vedieť a ak mi to nepovieš, opäť nebudem jesť a potom, Nebeský Otec, Ty budeš zodpovedný za moju smrť!“ Celý život som čakala na návrat Krista, žila som bohabojne a nikdy som nechcela žiadnym spôsobom zhrešiť proti Bohu.
Stále som plakala a zrazu sa izba naplnila Božou mocou. Z duchovného sveta som počula niečo ako tisícky hlasov, ktoré spievali a prevolávali: „On je Kráľ kráľov a Pán pánov a bude vládnuť na veky vekov! Son Mjong Mun, Son Mjong Mun, Svätý Izraela! Aleluja, aleluja, aleluja!“ V tej chvíli som vo svojom srdci vedela, že bez ohľadu na to, či ho poprie celý svet, budem ho nasledovať.
Len čo som sa upokojila, okamžite som sadla do džípu a rútila som sa na stretnutie s pani Kim. Bola som tak naplnená Božím duchom, že som volala a mávala na ľudí popri ceste so srdcom plným nebeskej radosti. Keď som prišla k pani Kim, bola som taká vzrušená, že som sotva mohla hovoriť. Ona pokojne povedala: „Sadni si.“ Povedala som jej: „Uvedomujete si, čo ste mi dali? Uvedomujete si, že ten muž v Kórei je Kristus?“ Pozrela mi priamo do očí a povedala: „Áno, Pán prišiel.“ Chytila som sa jej a obe sme plakali. V tej chvíli som k nej cítila takú blízkosť, akú som necítila vo svojom živote k žiadnej inej osobe okrem Krista.
Odišla som a vrátila som sa na ranč, kde som stretla Pauline, ktorá sa ma spýtala: „Doris, čo sa ti stalo? Viem, že Duch Svätý je s tebou. Čo také ti povedala?“ Avšak nemohla som zo seba vydať ani slovo a to sa jej dotklo. Mala pocit, že niečo pred ňou tajím. Dohodla som jej stretnutie s pani Kim a ona taktiež mala úžasné zjavenie od Boha.
Svadobná hostina
V jeden večer sme boli v dome Galena a Patty Pumphrey na Oak Hill Drive. Pani Kim sa k nim presťahovala a pozvala ľudí na modlitebné stretnutie a na prejav Davida Kima. Pani Kim dostala z Kórey malú škatuľku ryžových koláčikov zo svadobnej hostiny Pravých rodičov. Sedeli sme v kruhu, spievali a modlili sa. Na tom stretnutí boli dve ženy z pentekostálnej cirkvi, jednu z nich volali „Goldie“. V tom čase nevedeli nič o Božom Princípe (1960) a ani o Pravom otcovi.
Pani Kim priniesla ryžový koláčik a povedala: „Chcete ochutnať niečo z kórejského jedla?“ Niektorí z nás vedeli, že je to zo svadby Pravých rodičov a tešili sme sa z tejto príležitosti. Ako sme ho jedli, táto žena vstala a začala hovoriť v jazykoch a potom prehovorila v angličtine. Opakovala tieto slová: „Nevesta sa pripravila! Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu.“ Pochopiteľne, každý v miestnosti, kto vedel o Pravom otcovi, nemohol poprieť také silné zjavenie o tom, kým je. Bola to veľká výsada a pocta mať možnosť dať si trochu z toho svätého jedla.
Únik pred prenasledovaním
Po niekoľkých mesiacoch nepríjemností a prenasledovania zo strany našich rodín som s Pauline odišla z Oregonu. Odišli sme na džípe s trochou peňazí a oblečením, ktoré sme mali na sebe. Ako sme uprostred noci prechádzali cez pohorie High Sierra, veľmi sa ochladilo a začalo snežiť. Džíp sa nečakane pokazil. Vystúpili sme z džípu, pritisli sme sa k sebe, lebo sme mali iba letné oblečenie, a mávaním sme zastavili kamión. Vodič bol prekvapený, keď nás takto uvidel, a zobral nás do Kalifornie do mestečka „Doris“. Z tohto sme cítili, že ideme správnym smerom.
Boh nám vo víziách zjavoval, že sa o nás postará a aby sme sa nebáli. Mali sme iba toľko peňazí, aby sme sa dostali do Fresna v Kalifornii, kde sme sa okamžite vybrali do domu jednej mojej kresťanskej priateľky. Avšak bola šokovaná, že nás vidí, a neprichýlila nás. Keďže sme nemali žiadne peniaze, dúfali sme, že nájdeme niekoho, kto nás ubytuje a počká s platbou. Uvideli sme oznam, na ktorom bolo napísané „Pre kresťanské dievčatá izby na priváte“. Okamžite sme tam šli. Našťastie, bolo to iba dve ulice od domu mojej priateľky.
Boh sa postará
Zaklopali sme na dvere a otvorila nám pani Dodge, adventistka siedmeho dňa a zbožná kresťanka, a pozvala nás ďalej. Povedala som jej: „Máme zjavenie od Boha o návrate Pána.“ Pozerala na nás, v očiach sa jej objavili slzy a povedala: „Počkajte chvíľku.“ Odišla do svojej izby a prišla s nejakým papierom v rukách. Na ňom bolo napísané: „Bože, prosím Ťa, pošli mi nejaké kresťanské dievčatá, aby žili so mnou. Som taká osamelá!“ V ďalšom riadku bolo napísané: „Netráp sa, už sú na ceste.“
Povedala, že toto zjavenie dostala od Boha dva dni predtým, ako sme k nej prišli. Keď otvorila dvere, Boh jej povedal: „To sú tie dievčatá, ktoré som ti sľúbil. Postaraj sa o ne kvôli mne.“
Otvorila si svoje srdce a poskytla nám miesto na spanie, oblečenie, jedlo a peniaze. Dokonca nám dovolila používať svoje auto. Po niekoľkých dňoch som sa zamestnala ako čašníčka v neďalekom bistre.
Opäť na ceste
Jedného dňa, cestou domov z práce, som mala víziu, že ma hľadá môj otec. Keď som došla domov, bol tam. Snažil sa ma akýmkoľvek spôsobom prehovoriť, aby som šla späť do Oregonu. Ja aj Pauline sme dostali od Boha varovanie, že by mohol urobiť niečo drastické. Preto sme uprostred noci opäť odišli, tentoraz do San Francisca. Došli sme tam zavčas rána. Keďže sme mali iba to, čo sme mali na sebe, tak sme zašli do Armády spásy a kúpili sme si dva kabáty, každý za dolár. Našli sme si izbu na Sutter Street, bola nad barom, a mali sme práve toľko peňazí, že vystačili na jeden týždeň nájomného. Našla som si prácu v reštaurácii Foster Restaurant. Avšak pár týždňov, než som dostala výplatu, sme žili iba o chlebe, syre a avokádach, pretože to bolo veľmi lacné.
Jeho uzdravovacia láska
Keď som pracovala v reštaurácii tretí deň, pred odchodom z práce som asi zjedla niečo pokazené. Uprostred noci som sa zobudila so smrťou na jazyku a Pauline bežala po doktora.
Keď som ostala v izbe sama, prišiel Pravý otec a zrazu som sa zázračne cítila lepšie. Pravý otec mi spieval najkrajšiu pieseň lásky. Spomínam si na tú pieseň veľmi živo, akoby to bolo teraz. Toto sú jej slová: „Budeme spolu ako stránky v knihe, moja láska a ja, tak blízko, že budeme zdieľať spoločný kútik, zdieľať každý vzdych. Tak blízko, skôr než začujem tvoj smiech, začnem sa smiať, a keď začneš plakať, moje oči budú slziť tiež. Tvoje sny môžu klesať na dno, budeme ich pevne držať, moja milá, ako najsilnejšia knižná väzba, budeme spolu naveky.“
Láska, ktorú som cítila od Pravého otca, bola taká hlboká, krásna a utešujúca, že nikdy nezabudnem na tú chvíľu. Keď sa Pauline vrátila, iba na mňa pozrela a povedala: „Vyzeráš výborne! Pravý otec je tu, však?“ Pauline a ja sme si boli také blízke v srdci, že ak by si porezala prst, cítila by som bolesť. Ak som bola chorá, vedela to okamžite. V duchu sme boli ako siamské dvojčatá.
Opäť spolu
Po niekoľkých mesiacoch pani Kim, Galen a Patty Pumphrey a George Norton (všetci akceptovali Pravého otca v Eugene, Oregon) prišli do San Francisca a otvorili sme prvé oficiálne americké centrum na Cole Street v byte na treťom poschodí. V tej dobe sme vyše roka pracovali dňom i nocou, aby sme kúpili priestory na prvé centrum na Masonic Avenue. Robili sme mnohé podmienky odškodnenia, aby sme naplnili Boží plán pre Ameriku, a cítili sme sa zodpovední nielen za Ameriku, ale za celý svet.
Boli sme si v srdciach veľmi blízki a mali sme veľmi radi našu duchovnú matku, pani Kim, pretože bola pre nás úžasným príkladom.
Všade, kam sme šli, ľudia si vážili pani Kim a jej hlbokú lásku k Pravému otcovi. Mali sme mnoho nádherných zážitkov a rada by som o niektorých z nich povedala.
„Nič ho nezastaví!“
V jeden večer k nám prišla Lovey Murray, drobná stará pani. Povedala: „Boh mi vo sne povedal, aby som prišla na túto adresu, pretože tu nájdem Jeho syna.“ Mala asi osemdesiat rokov. Pani Kim prednášala niekoľkým členom Boží Princíp a potom sme sa všetci presunuli do kuchyne, kde pokračovala v hovorení o Nebeskom otcovi.
Zrazu sa táto stará žena dostala do tranzu a začala veľmi silno kričať mužským hlasom: „Vidím muža v Kórei. V jednej ruke má biely kríž a v druhej ruke bielu zástavu a pochoduje do Severnej Kórey, červenej Číny, Japonska a Ruska a do celého sveta. Nič nezastaví tohto muža v tom, aby priviedol celý svet k Bohu. Nič nezastaví tohto muža - absolútne nič!“ Potom omdlela a museli sme ju zaviezť domov taxíkom.
Naša vzácna duchovná matka
Pani Kim k nám hovorila dňom i nocou a nikdy nepremárnila ani chvíľku. Počuli sme príbehy o Pravom otcovi pri raňajkách, obede a večeri a každý deň bol taký vzrušujúci a naplnený radosťou z Nebeského kráľovstva. Mnohí z nás pracovali denne šestnásť hodín, postili sa, svedčili a robili modlitebné podmienky. Avšak pani Kim nikomu nepovedala, že sa má postiť, modliť alebo robiť tieto podmienky, pretože vďaka jej inšpirácii a láske k Pravému otcovi sme všetci chceli urobiť čokoľvek pre vytvorenie Nebeského kráľovstva na zemi.
Venovanie nášho domu Bohu, venovanie seba Bohu
Pani Kim nás učila, ako milovať stvorenstvo. Po mnohých podmienkach, napr. dlhá chôdza zavčas rána, práca dňom i nocou, až sme mali otlaky, sme sa nakoniec presťahovali do priestorov na Masonic Avenue, nášho prvého domu pre Nebeského Otca v Amerike. Každú činnosť, ktorú sme robili, bola radosťou, pretože sme vedeli, že tým pomáhame spasiť svet.
Spomínam si, že Galen vstával ráno o piatej a do tretej poobede roznášal poštu. Potom celý večer umýval v reštaurácii riad a to päť dní v týždni. Musel mať silné bolesti, pretože ako dieťa prekonal obrnu a na jednej nohe sa prejavili jej následky, preto nebolo pre neho jednoduché stáť na nohách dlhšiu dobu. Cez víkendy maľoval a čistil naše trojposchodové centrum.
Tiež sme čistili a maľovali a renovovali celé tri poschodia, čo bolo ako tri byty. Urobili sme tú najkrajšiu svätú miestnosť. Keď sme všetko dokončili, všetci sme sa stretli v tejto miestnosti a pani Kim venovala centrum Bohu a Pravým rodičom. Spomínam si, že v tej chvíli sa celá miestnosť zaplnila významnými svätcami z minulosti: Ježiš, Mojžiš, Abrahám, sv. Peter, sv. Pavol a iní. Anjeli obklopili celú miestnosť a Praví rodičia boli uprostred nás. Nikdy nezabudnem na tieto nádherné, vzácne chvíle. Stále si na ne živo spomínam, akoby to bolo nedávno.
Vďaka Vám za toto požehnanie
Som neskonale vďačná Bohu, Pravým rodičom, mojim starším bratom a sestrám v Kórei, našej milovanej pani Kim a všetkým mojim predkom v duchovnom svete za to, že som mala možnosť pomáhať Bohu v tomto čase. Dal nám ten najvzácnejší dar, aký len mohol dať ľudstvu - svojho milovaného syna, čím umožnil všetkým mužom a ženám stať sa synmi a dcérami detskej oddanosti. Tento čas, v ktorom žijeme, je významnejší, než kedy Boh stvoril svet. Boh žehnaj všetkým bratom a sestrám. Všetkých Vás veľmi milujem.
V mene Pravých rodičov,
Doris Orme
----------
Zdroj:
How God And Jesus Led Me To Father
|
Prehľad 
