Počuli sme duchovný svet svedčiť o navrátenom Mesiášovi
Raní členovia talianskeho spoločenstva
Poznámka: Text v hranatých zátvorkách predstavuje doplňujúce informácie pre lepšiu zrozumiteľnosť prekladaného textu.
Koncom 40-tych rokov 20. storočia bol Pravý otec [reverend Son Mjong Mun] v špeciálnom pracovnom tábore v Hungname (Severná Kórea) snažiac sa pokračovať vo svojej misii a prežiť. V tom istom čase a v nasledujúcich rokoch sa v Miláne (Taliansko) prostredníctvom média (pani Jolanda Pizzi) uskutočnila počas seáns pozoruhodná komunikácia s duchovným svetom o Božom svetle vo svete.
Napriek počiatočnému skepticizmu, mnohí z tých, ktorí v 60-tych rokoch počuli svedectvo od jej duchovného sprievodcu a následne sa oboznámili s Božím Princípom [učenie sprostredkované reverendom Munom], neskôr založili prvé spoločenstvo Cirkvi zjednotenia v severnom Taliansku.
Štyria ľudia prispeli svojimi svedectvami:
Elio D’Alberti: Raný člen spoločenstva v severnom Taliansku, v súčasnosti [2016] národný mesiáš [špeciálny predstaviteľ Pravých rodičov v danej krajine] v Českej republike
Franco Ravaglioli: Raný člen spoločenstva v severnom Taliansku, národný vedúci Talianska po dobu 20 rokov
Luciana Ferrario: Raná členka, ktorá sa pripojila so svojím manželom, v súčasnosti [2016] sú národnými mesiášmi v Rumunsku
Daniela Granata: Daniela počas 70-tych a 80-tych rokov zaznamenala mnohé sedenia s Jolandou (médium) a neskôr ich prepísala a vydala v roku 2009 v knihe s názvom Il Vero Amore [Pravá láska].
Daniela Granata poskytla tieto informácie o Jolande Pizzi, ktoré získala počas vzájomných konverzácií:
Niekedy prišiel Ježiš, aby prehovoril prostredníctvom Jolandy. Domnievam sa, že Svätá stolica (Vatikán) musela o tom vedieť, pretože Jolandu v tom čase prijal tajomník pápeža Pavla VI, ktorému opísala detaily svojho stretnutia s Ježišom. Potvrdili jej, že naozaj sa stretla s Ježišom. Z toho, čo nám povedala, katolícka cirkev pozná konkrétne charakteristické znaky, ktoré umožňujú jej predstaviteľom zistiť, či dotyčná osoba hovorí o skutočnom Ježišovi, pretože musí poskytnúť presné detaily. Z toho, čo vieme, tak Ježiš má tri znaky, ktoré sa musia zhodovať, avšak Jolanda nám povedala iba o dvoch: farba jeho očí a jeho vlasy nie sú také, aké vidíme na bežných zobrazeniach Ježiša. Môžete si predstaviť, akú úlohu mohla zohrať Jolanda ako prostredník medzi naším hnutím a katolíckou cirkvou. Bohužiaľ, umrela v roku 1995.
Svedectvá raných členov v Taliansku
Elio D’Alberti: Moja matka a ja sme poznali špiritistku Jolandu. Veľmi milovala Ježiša. Týmto dosvedčujem, ako intenzívne duchovný svet (konkrétne duchovný sprievodca Jolandy - Horward) svedčil v tom čase o druhom príchode Mesiáša. Utrpenie Pravého otca bolo známe v duchovnom svete, takisto ako skutočnosť, že priniesol svetlo najvyššej pravdy a moc najväčšej lásky Boha. Slová nikdy nedokážu dostatočne vyjadriť radosť, keď sme sa dozvedeli, že „je na zemi“.
Franco Ravaglioli: Moja matka sa dozvedela, že Horward, duch hovoriaci prostredníctvom Jolandy, pochádzal z Británie a bol kapitánom lode, ktorá sa potopila v 13. storočí. Zahynul s celou svojou posádkou. V začiatkoch, keď komunikoval prostredníctvom Jolandy, ona bola úplne mimo svojho tela. Jej telo bolo ovládané jeho duchom. Moja matka bola veľmi ohromená tým, čo povedal, pretože poskytoval duchovné vedenie na veľmi vysokej úrovni. Veľa hovoril o Ježišovi. Keď sa moja matka vrátila zo sedení, hovorila nám, čo jej povedal - čo robiť pre prekonanie ťažkostí, o podpore z duchovného sveta a iné.
Keď bola moja matka tehotná (išlo o mňa), mala sedenie s Horwardom [Franco sa narodil v roku 1949]. Povedala si, že bude hovoriť o čomkoľvek, len nie o dieťati, ktoré čaká. Len čo sa začalo sedenie, duch povedal mojej matke: „Čakáš nádherné dieťa!“ Moja matka bola šokovaná, pretože nechcela hovoriť o dieťati. Prvá vec, ktorú povedal, bola o mne: „Bude mať skvelú budúcnosť. Bude akoby kňazom.“ Moja matka hlasne povedala: „Nie! Nechcem syna, ktorý bude kňazom. Chcem mať vnúčatá a chcem mať nevestu.“ Horward odpovedal: „Áno, ale v budúcnosti kňazi nebudú takí, akí sú dnes. Budeš mať vnúčatá a nevestu.“
Daniela Granata: Od detstva mala Jolanda paranormálne schopnosti, avšak myslela si, že všetci ľudia sú ako ona. Dostávala pomoc a podporu od svojej starej matky, ktorá ju upokojovala v tom, čo sa jej dialo (cítila prítomnosť duchov). Horward sa s ňou skontaktoval po prvýkrát 3. februára 1948. Jolanda nám povedala, že svedčil pani Ravagliolovej, ktorá je jej dobrou priateľkou, o dieťati, ktoré čaká a ktoré sa krátko nato narodilo. Povedal jej, že jej syn sa stane náboženským predstaviteľom. Franco sa neskôr stal národným vedúcim nášho spoločenstva v Taliansku. Niektorí z tých, čo sa zúčastnili na sedeniach s Horwardom ešte pred nami a boli ním vedení, nám povedali, že od začiatku hovoril o „tejto dôležitej osobe“, ktorá má špeciálnu úlohu týkajúcu sa budúcnosti ľudstva, aj keď v tých rokoch to bolo pre túto osobu stále nemožné otvorene sa vyjadriť. Hovoríme o rokoch 1948 až 1965. [Prvé svetové turné Pravého otca bolo v roku 1965.]
Luciana Ferrario: Horward im povedal, aby napísali všetko, čo povie, a bezpečne to uschovali. „Príde čas, keď tomu porozumiete,“ povedal. Mali zásuvku, ktorá bola plná týchto zápiskov. Jedna vec z toho, čo povedal, a ktorá sa v tom čase javila divne, znela „uskutočnila sa svadba Baránkova“.
Franco Ravaglioli: Môj otec zomrel na rakovinu šesť rokov po mojom narodení. Tesne predtým, než umrel, stretol sa s mojou matkou a mnou a požiadal nás o odpustenie za všetko utrpenie, ktoré nám spôsobil. Povedal, že sa uzdraví a že budeme jedna rodina, opäť spolu. Moja matka mala v to veľkú nádej. Keď išla na sedenie, povedala Horwardovi, čo jej povedal môj otec. Horward bol chvíľu ticho a potom povedal: „Je mi to ľúto. Už ho neuvidíš. Budeš o ňom iba počuť cez ten špeciálny prístroj s číslami, ktoré sa točia dookola.“ (Mal na mysli telefón.) Moja matka povedala: „Ach, on sa zbláznil, to nie je možné - samozrejme, že sa stretneme!“ Po dvoch dňoch, deň predtým, ako sa mala moja matka stretnúť s mojím otcom, jeho sestra telefonovala, že môj otec umrel. Moja matka sa naozaj s ním opäť nestretla, avšak počula o ňom cez telefón.
Elio D’Alberti: Môj starý otec mal schopnosť liečiť rukami a moja matka zistila, že aj ona má tento dar. Náš malý byt sa stal centrom liečenia ľudí. Moja matka nemohla zastaviť príliv ľudí. Pre môjho otca, brata a iných príbuzných bolo ťažké akceptovať túto situáciu, pretože nemohli pochopiť, čo sa to deje. Ocitol som sa v pozícii, v ktorej som zmierňoval očakávania rôznych ľudí voči mojej matke, a začal som si klásť otázku, čo je v živote dôležité.
Moja viera v Ježiša a Máriu ma viedla k hľadaniu odpovedí mimo katolíckej cirkvi. Začal som navštevovať stretnutia, na ktorých sa objavovala Mária. Mal som mnoho nezodpovedaných otázok. Často som nemohol v noci spať. V jednu noc sa mi vo sne zjavil orientálny muž a zavolal ma mojím menom. Povedal: „Elio, žiješ život bez hodnoty.“ Prebudil som sa s veľmi jasnou mysľou. Chcel som byť prospešnejším pre viac ľudí. Konkrétne som sa vo svojom srdci pýtal, prečo sa rozpadne toľko manželstiev, hoci je v Biblii napísané, že človek nemá rozlučovať to, čo Boh spojil. Chcel som vedieť, čo si Boh myslí o manželstve. S ešte väčším odhodlaním, než som mal predtým, som požiadal o stretnutie s Jolandovým duchovným sprievodcom Horwardom. Spýtal som sa ho, čo si Boh myslí o manželstve. Odpovedal: „Pred Bohom nemá žiadne manželstvo hodnotu. Teraz to nemôžeš pochopiť, ale popros Jolandu, aby Ťa pozvala vtedy, keď bude väčšie stretnutie.“ Vtedy som ešte netušil, že na mňa čaká najúžasnejšie vysvetlenie.
Bolo to v roku 1969. V marci, aj keď som o tom ešte nevedel, Praví rodičia prišli do Európy a uskutočnili obrad požehnania manželstva pre prvé páry [ bolo to pre 8 európskych párov, súčasť Požehnania 43 párov], medzi ktorými bol Martin Porter s manželkou. V tom čase Martin žil ďaleko v Ríme a nepoznal Jolandu. Stalo sa, že sa rozhodol navštíviť Miláno v ten istý deň, keď ma Jolanda pozvala na „väčšie stretnutie“. Jedna pani, ktorá bola pozvaná, nemohla prísť, no odporučila namiesto nej Martina s manželkou. Bolo tam mnoho ľudí, mnoho manželských párov. Keď prišiel rad na mňa, aby som položil otázku, spýtal som sa to isté, čo predtým, čo si Boh myslí o manželstve. Odpoveď sa najprv zdala byť rovnaká, že pred Bohom nemá žiadne manželstvo hodnotu - avšak bol tam jeden veľký rozdiel. Horward, duchovný sprievodca, potom sústredil pozornosť na Martina a jeho manželku a povedal, že ich manželstvo má pred Bohom hodnotu, že oni sú jediným zosobášeným párom, ktorý je akceptovaný Nebesami.
Luciana Ferrario: Každý bol prekvapený, keď Horward povedal, že iba manželstvo Porterovcov bolo uznané Bohom. Nikto ich nepoznal, pretože prišli po prvýkrát. Mnohí s Jolandiných priaznivcov boli váženými členmi spoločnosti s dobrými manželstvami. Pri tejto príležitosti Horward hovoril o Martinovi veľmi pokorne, akoby hovoril o niekom váženejšom. Po tomto Barbara Burrowes [členka s Guyany, ktorá sa pripojila v Taliansku a stala sa tam misionárkou] a Martin Porter začali prednášať Boží Princíp celej skupine.
Približne v tom čase Jolanda vybrala zo zásuvky všetky zápisky s Horwardovými slovami. Vo svetle Božieho Princípu sa stal ich význam jasným. Napríklad, na jednom bolo napísané: „Uskutočnila sa svadba Baránkova.“ Všetky odkazy sa týkali Pravého otca.
[Poznámka:] Podľa Daniely Granata bolo na inom napísané: „Ten, ktorý prichádza, sa ešte nemôže prejaviť.“ Neskôr pochopili, že ten odkaz bol daný v dobe, keď bol Pravý otec v roku 1955 vo väzení Sodemun [Soul, Kórea].
Takto začalo naše spoločenstvo v Taliansku, dovtedy sa v Taliansku pripojili iba ľudia z iných krajín.
[Poznámka:] Skupina okolo Jolandy už existovala v tom čase, keď prostredníctvom nej začal Horward komunikovať. Jej členmi boli mnohé vysokopostavené ženy v spoločnosti, ktoré boli fascinované myšlienkou komunikácie so zosnulými. Podľa Luciany sa mnohí z nich stali ranými členmi. Pokračovali v návštevách sedení s Jolandou a niektoré z ich detí sa stali členmi nášho spoločenstva. Pretože už mali svoj vek a nemali odvahu zanechať svoj pôvodný spôsob života, nestali sa aktívnymi členmi, ako tomu bolo v tej dobe. Avšak verili v Pravých rodičov.
Vyhlásenie viery špiritistky Jolandy Pizzi
Svedčila som o ňom ešte predtým, než som ho spoznala. Keď som spoznala Boží Princíp, ktorý mi priblížil Martin [Porter] s manželkou a Barbara a Carla [raní talianski členovia], nebolo pre mňa ťažké ho pochopiť, pretože počas mnohých rokov som z času na čas dostávala zjavenia s týmto obsahom. Aj tak mi Pán chcel dať svedectvo založené na mojej viere. Musím vysvetliť, že som mnoho rokov priamo komunikovala s Ježišom, preto som po prečítaní celej knihy [Boží Princíp] mala obrovskú radosť z toho, čo som sa dozvedela, stále naplnená pocitom blaženosti spôsobeným čítaním, prítomnosť Ježiša ma viedla k tomu, aby som napísala všetko, čo sa so mnou dialo, a preto tak teraz robím.
[Ježiš:] „Som tu s Tebou, môj milý prostriedok a drahá sestra, nemaj obavy, ale nasleduj, aby si pomohla naplniť proroctvá, pretože to trvalo veľmi dlho, aby sa stali skutočnosťou. Som v Tvojej blízkosti, nemaj obavy a choď hlásať Božiu pravdu, ja Ti pripravím cestu. Moja prítomnosť Ti veľmi pomôže. Buď odvážna. Tvoja príprava je dobrá a budeš vypočutá. Zasej dobre, aby bola úroda dobrá.“
Želám si, aby všetci ľudia, ktorí sa stretnú s Božím Princípom, mali takýto dôkaz a prekonali akékoľvek obavy alebo pochybnosti a mohli prijať s pokojom a nádejou túto poslednú možnosť od Boha ako jediné spasenie pre nás a pre celé stvorenstvo.
Svedectvá pokračujú...
Franco Ravaglioli: Jolanda mala mnoho zjavení od Ježiša. Mohla akceptovať Pravého otca ako Mesiáša jedine vtedy, keď dostala zjavenie priamo od Ježiša. Spomínam si, že povedala: „Nikdy by som neuvažovala o nahradení Ježiša. Veľmi som sa k nemu modlila hovoriac, že ak je to tá správna osoba, musí mi dať znamenie.“
Elio D’Alberti: Tri mesiace po seanse s Jolandou, na ktorej sme stretli Martina Portera, mi Jolanda zavolala, že má pre mňa dôležitý odkaz. V jednu sobotu som ju navštívil v jej dome. Povedala mi, aby som si sadol, a potom mi oznámila: „Mesiáš je na zemi!“ Zaliala ma vlna pocitov. Ak je to pravda, nič na svete nemôže byť silnejšie. V najbližší pondelok sme začali počúvať prednášky Božieho Princípu v podaní Barbary Burrowes. Keď vysvetlila ideál stvorenia, uvedomil som si, že moje sny týkajúce sa ideálnej rodiny neboli nejakou mojou fantáziou. Na konci histórie plnej utrpenia a konfliktov Boh zasadil na zemi strom života. Zobral som fotografiu Pravého otca domov, aby som ju ukázal mojej matke. Keďže bola duchovne otvorená, keď zobrala fotografiu, mala víziu, že z tváre Pravého otca silné svetlo, akoby slnečné žiarenie, zalialo svet. Moja matka začala plakať, cítila obrovské utrpenie Pravého otca, o ktorom povedala, že je nepredstaviteľné. To, že Jolanda akceptovala Pravého otca ako Mesiáša, pomohlo mnohým ľuďom stať sa prvou skupinou učeníkov v severnom Taliansku.
Daniela Granata: Často sme sa dozvedeli o tom, čo Pravý otec plánuje urobiť, ešte predtým, než to bolo oznámené, preto sme si boli absolútne istí, že Ježiš, a preto aj Horward, boli v kontakte s Pravým otcom a podporovali ho v tom, čo robí.
V roku 1972 Jolanda išla do Ríma, aby sa stretla s Pravým otcom. Pravý otec vyjadril svoju vďaku za všetko, čo robí, a prostredníctvom pani Če, ktorá v tej dobe vždy sprevádzala Pravého otca, dostala od neho objatie a požehnanie.
Franco Ravaglioli: Ako som dospieval, pevne som veril tomu, čo mi moja matka povedala o sedeniach, avšak nikdy som tam nechcel ísť. Mal som strach. Moja matka na mňa tlačila... Pýtala sa ma: „Keďže veľmi veríš tomu, čo Horward hovorí, prečo sa s ním nejdeš porozprávať?“ Povedal som jej nie. Jedného dňa v roku 1968 povedal počas sedenia mojej matke prostredníctvom Jolandy: „Netlač na svojho syna, aby prišiel. Keď nastane správny čas, on sám požiada, aby prišiel.“ Moja matka sa vrátila domov. „Tak,“ povedala mi, „povedal, že budeš žiadať, aby si prišiel.“ Odpovedal som: „Ten sa zbláznil. Nikdy nebudem žiadať, aby som prišiel. Ty to vieš. Už viac mi o tom nehovor.“ Avšak jedného rána, v septembri 1969, som sa zobudil a cítil som, že tam musím ísť. Povedal som mojej matke: „Zavolaj prosím Jolande a dohodni stretnutie. Chcem ísť na sedenie.“ Moja matka bola šokovaná.
Ísť na stretnutie je byť akoby v čakárni u lekára. Sadnete si a čakáte, kým na vás nepríde rad. Každé sedenie trvalo približne tridsať minút. Len čo som si sadol, pozrel som sa okolo a uvidel som dvoch alebo troch ľudí a pomyslel som si: Čo tu len robím? Sme všetci šibnutí? Budem hovoriť s nejakým duchom. Neviem, kde je a ani či vôbec existuje. Práve, keď som premýšľal o výhovorke, aby som odišiel, sestra Jolandy sa objavila v dverách a povedala: „Franco, si na rade.“
Bolo neskoro na útek, tak som vošiel do izby. Očakával som niečo desivé, ale Jolanda iba sedela v kresle s dekou na kolenách a mala zavreté oči. Len čo som vošiel do izby, povedala so silným anglickým prízvukom (hoci hovorila po taliansky): „Ó, veľmi dlho som na Teba čakal! Tak si nakoniec prišiel.“ Bez toho, aby som sa niečo spýtal, Horward začal hovoriť. Povedal, že je čas veľkej revolúcie, nie fyzickej, ale duchovnej revolúcie, pretože Boh poslal na zem živé svetlo, ktoré teraz kráča medzi ľuďmi. „Ak máš vieru,“ povedal, „nájdeš svetlo.“ Zrazu prestal a spýtal sa: „Chápeš, čo hovorím?” Povedal som, že áno, ale on odpovedal: „Nechápeš ani slovo z toho, čo som povedal. Avšak netráp sa. O niekoľko dní pochopíš.“
Poďakoval som mu a odišiel som. Keď sa ma sestra Jolandy spýtala, ako bolo, povedal som jej, čo povedal o svetle Boha kráčajúcom na zemi a že som tomu nerozumel. Keď povedala, že vie, čo tým myslel, bol som si ešte viac istý, že je to všetko skupina šibnutých ľudí. Vrátil som sa domov a povedal som svojej matke: „Prosím, nehovor mi, aby som tam ešte niekedy išiel. Sú to všetko blázni.“ A zabudol som na to. O niekoľko týždňov volala Jolanda a spýtala sa, čo som si myslel o tom zážitku. Povedal som jej, že to bolo veľmi zaujímavé. Povedala, že je tomu rada a pozvala moju matku a mňa na nasledujúci večer do jej domu, pretože príde jedna pani „vysvetliť zaujímavú filozofiu z Orientu”. Povedal som o tom matke, ktorá s tým súhlasila, a takto sme sa stretli s Barbarou Burrowes.
V dome Jolandy sme počuli vysvetlenie prvej kapitoly, ktoré bolo veľmi zaujímavé a veľmi povznášajúce. Potom sme sa dozvedeli o Páde [zlyhanie Adama a Evy], prečo ľudia nemohli dosiahnuť to, čo sa spomínalo v prvej kapitole. Keď som počul o Páde - Satan, had, Adam a Eva - dospel som k názoru, že to bola chabá imitácia katolíckej teológie. Keď sme odišli, povedal som mojej matke: „Prosím, nežiadaj ma, aby som tam ešte niekedy išiel. Nedáva to žiaden zmysel.“ Jolanda nás pozvala na ďalšie stretnutie v nasledujúci týždeň, no povedal som jej, že som zaneprázdnený. Moja matka, ktorá mi nedávno kúpila menšie auto, chcela ísť na stretnutie. Povedala: „Pozri sa! Kúpila som Ti auto a Ty ma ani nechceš zaviesť na stretnutie. Čo je to za vďaku?“
Tak som ju zobral na stretnutie vypočuť si ďalší „príbeh“. V ten večer Barbara vysvetľovala kapitolu o Ježišovi. Bol som šokovaný, keď som to počul. Bolo to veľmi hlboké vysvetlenie. Vôbec som nebol dobrým katolíkom. Chodil som do kostola z povinnosti. Dával som milodary v môj prospech, keď som mal v škole skúšky alebo som žiadal o pomoc, keď som niečo potreboval. Neveril som v cirkev alebo kňazov, ale vždy som veril tomu, že Ježiš bol skutočná osoba, ktorá naozaj existovala. Vysvetlenie, ktoré podala Barbara, ma nadchlo a odvtedy som sa zúčastňoval na stretnutiach.
Zakaždým sme si vypočuli jednu kapitolu. Posledné dve kapitoly som si vypočul v centre, ktoré otvorili v Miláne. Po vysvetlení Božieho Princípu nás Barbara vyzvala posadiť sa do kruhu v obývačke a pomodliť sa. Vysvetlila, že by sme sa mali modliť nahlas a vyjadriť to, čo cítime.
Povedal som si, že dúfam, že ma nevyzve, aby som sa pomodlil. No Barbara sa pozrela priamo do mojich očí a povedala: „Teraz sa pomodli Ty.“ Zmeravel som. Nevedel som, čo povedať alebo ako začať. Každý sklonil hlavu a čakal, aby som začal. Začal som hovoriť pekné veci v dokonalej taliančine. No čím dlhšie som sa modlil, tým sa modlitba stávala prirodzenejšou. Začal som cítiť, že naozaj hovorím zo seba a cítil som, že ma objala Božia láska a energia dávajúc mi veľa tepla a lásky. Začal som plakať. V tej chvíli som akceptoval, že Pravý otec je Mesiášom.
Keď som neskôr hovoril s Horwardom, opýtal sa ma: „Rozumieš teraz, čo som mal na mysli, keď som povedal, že svetlo kráča s ľuďmi na zemi? To je to svetlo, o ktorom som hovoril.“
Epilóg
Výňatky z knihy Il Vero Amore [Pravá láska], ktoré pripravila a vydala pani Daniela Granata. Daniela hovorí s Horwardom asi po desiatich rokoch, čo sa odohrali udalosti uvedené vo svedectvách vyššie.
Daniela Granata (21. december 1979): Chceme sa Ťa opýtať, ako sa bude Hnutie [Cirkev zjednotenia] rozvíjať.
Horward: Pravda je pravda. Boží Princíp bude pokračovať. Už som to predtým povedal. Po roku 2000 sa bude rozvíjať ešte viac. Nie je dôležité, či osoba, ktorá priniesla pravdu, bude v tom čase nažive. Hovorím Vám, bude pracovať omnoho voľnejšie a dosiahne viac, keď bude v duchovnom svete, než keď je na zemi. Tu [v duchovnom svete] sú už mnohí z jeho učeníkov, ktorí vyučujú druhých duchov. Väčšina ľudí v duchovnom svete nepozná Boží Princíp. Preto niektorí duchovia stále hovoria prostredníctvom médií o kresťanstve alebo dokonca o veciach pred kresťanstvom. Teraz sa musia zmeniť, ale je to veľmi ťažké, pretože sú to nerozvinutí duchovia, ktorí naďalej ignorujú toto posolstvo. No mnoho iných duchov sa pripravuje na odovzdanie tohto posolstva.
Daniela Granata (19. december 1980): Mnohokrát čelíme ťažkostiam, pretože nevieme, čo robiť... možno preto, lebo nemáme dostatočne hlboký vzťah s Učiteľom [Pravý otec].
Horward: Vidíte Učiteľa iba v jeho ľudskej podobe. Ste zvyknutí uctievať modly na oltári. Učiteľ kráča a robí všetky tie veci, čo robia ľudia. Musí žiť na zemi ako ktorýkoľvek iný človek, avšak vnútorne je tam úplne iný systém, ktorým chápe Boží zákon a sprostredkováva ho. Boh neposlal svojho syna ako bytosť na uctievanie na oltári. Poslal ho, aby pomohol na zemi. Poslal ho, aby pracoval a nie, aby mal svoje sochy. Chcem tým povedať, že Učiteľ žije na zemi rovnakým spôsobom, ako ktorýkoľvek iný človek. Samozrejme, s väčším poznaním, pretože pozná [Boží plán]. Nemali by ste mať koncept, že je iný. Musí si taktiež umývať zuby, pretože nikto si nemôže umývať zuby Božím zákonom, a keď príde o zub, musí si ho nahradiť. Boží zákon je správny a môže vykonať čokoľvek... Nezbožňujte ho. On nechce, aby ste ho zbožňovali. On iba chce, aby ste s jeho pomocou milovali Boha.
----------
Zdroj:
We Heard the Spirit World Testify to the Returning Messiah - Part 1
We Heard the Spirit World Testify to the Returning Messiah - Part 2
|
Ježišovo počatie 
