Reforma školstva - čo od nej očakávame?
(Závery a zhrnutie konferencie z 31. marca 2016 v Bratislave. Konferenciu pripravila Federácia žien za mier vo svete v spolupráci s organizáciami - Klub mnohodetných rodín, AGLOW a Slovenská katolícka charita, za účasti - Iniciatíva slovenských učiteľov, učitelia ZŠ, SŠ (z Bratislavy a okolia), rodičia.)
My, účastníci konferencie „Reforma školstva - čo od nej očakávame?“ sa stotožňujeme s potrebou vykonania rozsiahlej a hlbokej reformy školstva na Slovensku.
Vnímame závažné problémy v školách, na strane učiteľov, žiakov, ale aj ich rodičov, ktoré vznikli ako dôsledok faktu, že školstvo a vzdelávanie na Slovensku boli za posledné desaťročia veľmi zanedbávané.
Trápi nás celospoločensky nedostatočne ocenené postavenie učiteľov a ich práce, lebo osoba učiteľa sa nedá nahradiť žiadnou technológiou, či počítačom.
Rovnako nás mrzí, v akom stave je materiálne vybavenie škôl, tried, školských budov či dvorov. Podľa údajov OECD Slovensko investuje do vzdelávania najmenšiu časť HDP v porovnaní s ostatnými krajinami, konkrétne 4,37 % HDP v roku 2011, zatiaľ čo priemer OECD bol 6,07 %. Ak si uvedomíme, že Slovensko má podpriemernú hodnotu HDP na obyvateľa, tak ešte viac vynikne podfinancovanosť školstva.
Škola má prinášať prospech v prvom rade žiakom, no prieskumy ukazujú, že slovenskí žiaci vo vzdelaní zaostávajú. V oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti dosahujú veľmi nízke výsledky v porovnaní so žiakmi z ostatných krajín OECD. Podľa medzinárodnej štúdie OECD PISA (ktorá sa realizuje každé 3 roky od roku 2003) sa umiestňujeme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23. - 29. mieste v matematike a 28.-31. mieste v prírodných vedách z celkového počtu 34 krajín. Tá istá štúdia uvádza, že slovenské deti sa v škole necítia šťastné a v tomto hodnotení sme na 25. mieste z 26 európskych krajín!
Preto intenzívne podporujeme snahu učiteľských, rodičovských a študentských iniciatív a združení, ktoré sa usilujú o reformu školstva. Žiadame poslancov a dotknutých členov vlády, aby k týmto snahám pristupovali s veľkou vážnosťou a vykonali kroky potrebné k zmene.
Výstupy z konferencie a spoločnej diskusie:
POSTOJE A PRÍSTUPY
1. Reforma školstva by mala zahŕňať dva aspekty: materiálny a hodnotový, ktorý zahŕňa i výchovu charakteru a vzdelávanie. Zhodujeme sa, že okrem akademického vzdelávania by škola mala podporiť výchovu k morálnym a etickým hodnotám. Základ tejto výchovy dostávajú deti doma, no škola má túto výchovu rozvíjať a posilniť.
2. Škola je v prvom rade službou: pre deti, rodinu a spoločnosť. Preto by do procesu a obsahu reformy školstva mali byť zapojení nielen učitelia, ale i rodičia, napríklad aktívnymi rodičovskými radami, kde by sa mali možnosť vyjadrovať k dôležitým otázkam týkajúcim sa najmä hodnotového systému prostredníctvom konzultácií a informovaného súhlasu rodičov.
3. Učitelia by mali hodnoty vysokej morálky aj reprezentovať svojím životom, aj o nich vyučovať a to v rámci všetkých predmetov, nielen hodín etiky, či náboženstva.
4. Vzťah učiteľa a žiaka považujeme za rovnako dôležitý ako samotné vzdelávanie. Úlohou učiteľa je odovzdávať svoje poznatky a životné skúsenosti, byť poradcom a sprevádzať žiaka na ceste jeho vedomostného aj osobnostného rastu.
5. Učiteľ by mal mať oveľa väčšiu mieru slobody a autonómie na hodinách a v práci so žiakmi. Učebné osnovy by nemali do úplných detailov určovať obsah vyučovacích hodín, mali by iba určiť základný rámec. Ak učiteľ dostáva presné inštrukcie, čo a ako má učiť, nemá motiváciu pracovať na sebe a je odrádzaný od vlastnej iniciatívy.
6. Škola má byť nositeľom kultúry, vzdelania a miestom športových aktivít v prostredí, v ktorom pôsobí.
PRAKTICKÉ NÁVRHY REFORMY
1. Navrhujeme uskutočniť prieskum uplatnenia absolventov pedagogických fakúlt v školstve. V SR je ich v súčasnosti 27, čo nekopíruje demografický vývoj a reálnu potrebu spoločnosti. V súčasnosti sa takmer 90 % absolventov týchto fakúlt zamestnáva mimo rezort školstva. Štát takto prichádza o nemalé finančné prostriedky, je teda nutné upraviť počty pedagogických fakúlt a ich študentov.
2. Prax takisto ukazuje, že aspoň polovicu pedagogických zborov tvoria učitelia vyššieho až dôchodkového veku. Považujeme za dôležité urobiť konkrétne kroky, ktoré by pritiahli do škôl učiteľov a učiteľky mladšieho veku. Finančné ohodnotenie je tu rozhodujúce.
3. Navrhujeme zriadiť nezávislý kontrolný orgán z radov rodičov, poslancov a odborníkov, ktorý by priebežne monitoroval prácu Ministerstva školstva a jemu podliehajúcich organizácií a upozorňoval verejnosť na zbytočné mrhanie financiami, predražené alebo nezmyselné nákupy a pod.
4. Učebnice by mali písať učitelia, ktorí majú prax vo vyučovacom procese v spolupráci s odborníkmi tak, aby sa nevydávali učebnice, ktoré sú vo vyučovacom procese nepoužiteľné. Odporúčame voľný trh učebníc po ich schválení pre príslušný odbor. Ktorá bude dobrá, tá uspeje. Učiteľ po dohovore s rodičmi bude mať možnosť si vybrať na voľnom trhu.
5. Odporúčame zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie financií a materiálneho vybavenia do všetkých škôl na Slovensku. Školy v Bratislavskom kraji sú znevýhodnené oproti iným regiónom, pretože nemôžu čerpať financie z eurofondov.
6. Radikálne minimalizovať byrokraciu a alibizmus v školách. Odľahčenie využiť na skvalitnenie práce učiteľov a znížiť úväzky hlavne v predmetoch, ktoré si vyžadujú náročnú domácu prípravu a následné hodnotenie študentských prác.
7. Priebežné zvyšovanie kvalifikácie učiteľov zmeniť z pasívneho, ktoré sa vykonáva v inštitúciách, na aktívne, zamerané na šírenie dobrej praxe a skúseností (prednášateľmi sú predovšetkým samotní učitelia) a uskutočniť z neho nástroj vlastného zdokonaľovania a podmienky pre kariérny postup.
8. Dôsledne vytvárať podmienky pre rovnosť príležitostí mužov a žien a tak čeliť prefeminizovaniu školstva.
9. Znížiť vek odchodu učiteľov do dôchodku zo 62 na max. 58 rokoch z nasledujúcich dôvodov:
• Mimoriadne náročná práca (najmä mentálne a psychicky - porovnateľná so zaťažením policajtov alebo vojakov).
• Príliš veľký vekový rozdiel medzi a učiteľom a žiakom je v neprospech ich vzťahu i kvality vyučovania.
|
