Harmonická rodina je základnou stavebnou jednotkou pre Nebo
(Úryvok z autobiografie reverenda Muna „Hľadanie strateného mieru“)
Mnohí ľudia na Západe žijú naozaj osamotene. Ich deti po dovŕšení osemnástich rokov odídu z domu a rodičia sa s nimi vidia iba na Deň vďakyvzdania a na Vianoce. Veľa detí nikdy nechodí za rodičmi, aby sa ich aspoň opýtali, ako sa im darí. Keď sa oženia alebo vydajú, žijú so svojím partnerom mimo domu rodičov, až kým títo nezostarnú a už sa nedokážu o seba postarať. Deti potom dajú svojich rodičov do domova dôchodcov.
Dá sa preto pochopiť, že niektorí ľudia na Západe závidia orientálcom ich kultúru. Mnohí starí ľudia na Západe to vnímajú takto: „Na Východe starí rodičia žijú s rodinou a požívajú úctu ako starší, to je skutočne nádherné. Deti si vážia svojich starých rodičov. Takto by ľudia mali žiť. Čo je to za život ležať bezvládne v domove dôchodcov a nevedieť ani, aký je deň, a iba prežívať?“
Nanešťastie však zloženie orientálnej rodiny tiež postupne degraduje. Aj my opúšťame tradície, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu tisíce rokov. Zbavili sme sa svojich tradičných odevov, stravy a štruktúry rodiny. Počet starších ľudí v Kórei žijúcich osamote vzrastá. Vždy, keď vidím v novinách článok o starých ľuďoch, ktorí žijú sami, je mi z toho smutno. Rodina je miesto, kde by mali žiť všetky generácie spolu. Keď sa členovia rodiny rozutekajú a rodičia zostanú sami, to už nie je rodina. Systém rozvetvenej kórejskej rodiny je peknou kórejskou tradíciou.
Zastávam názor, že tri generácie by mali žiť pod jednou strechou ako jedna rodina. Nejde iba o to, že si takto zachovajú naše národné tradície. Muž a žena, ktorí majú dieťa, mu odovzdajú všetko, čo vedia. To, čo oni obaja dokážu dieťaťu odovzdať, má však svoje hranice. Rodičia predstavujú súčasnosť a deti budúcnosť. Starí rodičia predstavujú minulosť. To ale znamená, že iba v rodine, kde žijú spolu starí rodičia, rodičia a deti, môžu deti zdediť plnú bohatosť minulosti a prítomnosti. Človek, ktorý miluje a váži si svojho starého otca, dokáže od neho prijať históriu minulosti a ponaučenie z nej. Dieťa od svojich rodičov získava cenné vedomosti o tom, ako žiť v prítomnosti, a rodičia tým, že svoje deti milujú, ich pripravujú na život v budúcnosti.
Starí rodičia sú v pozícii, ktorá predstavuje Boha. Nehľadiac na to, aký môže byť mladý človek inteligentný, nemá šancu poznať všetky tajomstvá bezhraničného sveta, ktorý ho obklopuje. Mladí ľudia nemôžu poznať všetky jednotlivé tajomstvá života, ktoré spoznávame s vekom. To je dôvod, prečo starý otec predstavuje dejiny rodiny. Starý otec je vzácny učiteľ, ktorý odovzdáva svojim vnúčatám všetko poznanie, ktoré získal prostredníctvom svojich skúseností, nahromadených počas života.
Najstarším starým otcom na svete je Boh. Preto život, keď človek prijíma lásku svojho starého otca a žije pre neho, vedie k pochopeniu Božej lásky a k životu pre Boha. Toto je tradícia, ktorú musíme zachovať, aby sme boli schopní otvoriť tajnú pokladnicu Božieho kráľovstva a aby sme vedeli prijať od Boha Jeho poklad lásky. Národ, ktorý nedbá o svojich starých ľudí, sa vzdáva svojej národnej identity a ignoruje svoje korene. S príchodom jesene strom gaštana postupne stráca svoju miazgu a opadá. Z plodov gaštana uschne a odpadne vonkajšia škrupina a vyschne dokonca aj vnútorná škrupina, ktorá chráni samotný orech. Volá sa to cyklus života. S ľuďmi je to rovnaké. Narodíme sa ako nemluvňatá, dospejeme cez lásku rodičov, stretneme nádherného partnera a vstúpime do manželstva. Všetky tieto články tvoria cyklus života pozostávajúci z lásky. A nakoniec budeme ako gaštanový strom, ktorý na jeseň vyschne. Starí ľudia nie sú nejakou zvláštnou kategóriou ľudí. My všetci raz zostarneme. Akokoľvek senilnými sa ľudia v starobe stanú, nesmieme vo vzťahu voči nim zabúdať na úctu.
Existuje príslovie: „Ak v domácnosti panuje harmónia, nič nie je nemožné.“ Keď je v rodine harmónia, veci sa daria. Harmonická rodina je základnou stavebnou jednotkou Nebeského kráľovstva. Rodina funguje na základe lásky. Ak budeme milovať univerzum tak, ako milujeme svoje rodiny, nezáleží na tom, aký si stanovíme cieľ na našej ceste, dostaneme sa kamkoľvek. Boh existuje v centre lásky, ako Rodič celého univerza. Preto musí byť láska v rodine priamo napojená na Boha. Keď sa prostredníctvom lásky dovŕši vytvorenie rodiny, dovŕši sa tým stvorenie univerza.
Poznámka redakcie: Autobiografia reverenda Son Mjong Muna bola predstavená v čísle 11. Prvé vydanie v slovenčine vyšlo v roku 2011 pod názvom „Hľadanie strateného mieru". V roku 2013 vyšlo druhé upravené vydanie. V prípade záujmu o túto knihu kontaktujte našu redakciu.
|
