Odkiaľ prichádza láska?
Prvýkrát dostávame lásku od našich rodičov a reagujeme na ňu. Toto je detská láska. Je priamo úmerná tomu, čo dostávame (nemôžeme reagovať na niečo, čo nie je). Je závislá od niekoľkých faktorov. Od lásky matky, lásky otca a ich vzájomného vzťahu. Matematicky vyjadrené, detská láska je odrazom súčtu lásky matky, lásky otca a vrúcnosti vzťahu matky a otca. Úroveň našej lásky vyjadruje našu schopnosť milovať (kohokoľvek, čokoľvek) a tým je vlastne vyjadrením úrovne nášho šťastia. Naše šťastie totiž prichádza ruka v ruke so schopnosťou milovať. Do akej miery milujeme, do takej miery sme šťastní. Ak by sme mali potrebu vyjadriť úroveň detskej lásky v nejakých jednotkách, potom vzorec pre toto vyjadrenie by vyzeral takto:
DL = Lo + Lm + Vom
DL - detská láska
Lo - láska otca
Lm - láska matky
Vom - vzťah otca a matky
Detská láska vlastne vyjadruje úroveň šťastia dieťaťa (povedzme v bodoch, percentách...). Je to niečo, čo dostávame od svojich rodičov ako výbavu, ktorá nás bude sprevádzať celý život. Nie je to však niečo, čo má paušálnu hodnotu, ale je to potenciál, ktorý môžeme rozvíjať, na ktorom môžeme stavať, ale ktorý takisto môžeme znehodnotiť. Neznamená to, že ľudia s vysokou hodnotou DL majú inú hodnotu, iba to, že pokiaľ rozvíjame našu schopnosť milovať, s nižšou hodnotou DL musíme na to vyvinúť viac úsilia.
Ďalšou úrovňou je súrodenecká láska (SL). Tá je už viazaná na vzťahy nielen medzi pokrvnými súrodencami, ale na všetky vzťahy medzi rovesníkmi (materská škola, škola, iné soc. skupiny, komunita...). Už tu platí, a v ďalších úrovniach tiež, že na malý základ nepostavíme veľký dom. Rozširujeme DL na vzťahy mimo našich rodičov a budujeme základ pre vyššiu úroveň, partnerskú lásku. Toto obdobie je dôležité pre vybudovanie základov pre partnerský vzťah takým spôsobom, ktorý umožní deťom rozvíjať naplno svoju osobnosť a spoznávať samých seba, spoznávať iných, spoznávať svet, vesmír, Boha... Pokiaľ deti v tomto veku experimentujú s partnerskými vzťahmi, hrozí, že budú zlyhávať v partnerskej a rodičovskej láske. Dôvod je ten, že nevyužili vhodný čas na vybudovanie základu pre tieto vyššie úrovne, napr. sebeckou potrebou blízkosti inej osoby, ktorú už nemusíme vedieť ovládať (zamilovanosť). Ako keď vyrábame nejaký výrobok a odovzdáme ho do užívania ešte pred tým, ako ho úplne dokončíme.
Partnerská láska (PL) je úroveň, kde sme použili DL a pridali sme SL, kde už vzhľadom na vek už využívame aj vlastné úsilie na zdokonalenie toho, čo sme získali.
Na tomto môžeme budovať najvyššiu úroveň lásky a tou je láska rodičovská (RL). Je to bezpodmienečná láska, ktorá nie je viazaná iba vzťahom k našim vlastným deťom, ale podľa úrovne a rozvoja siaha mimo našej rodiny, krajiny, sveta... Na to, aby sme dosiahli vysoký štandard RL, je dôležité postaviť pevné základy v DL, SL a PL. Na dosiahnutie úrovne RL sú potrebné tri generácie. Až po narodení a výchove vlastných detí môžeme vnímať RL, ale aj pochopiť svojich rodičov.
Každý rodič je najlepší rodič akým vie byť. Problém nie je v tom, že nechceme byť dobrí, ale že to nevieme. Nedostali sme od našich rodičov dostatočný základ, a naše úsilie viac nezvládlo. Ale niekam sme sa posunuli a z tejto pozície vieme a môžeme zlepšovať vzťah so svojimi rodičmi a tým posilniť tiež ich RL a našu DL, ktorá tvorí základ SL a RL. Zjednodušene povedané - tým, že sa staneme lepšími deťmi, stávame sa lepšími bratmi a sestrami (samozrejme aj v širšom ponímaní) a zároveň lepšími partnermi a rodičmi (čím umožňujeme zároveň našim deťom posilniť ich DL). Do tohto procesu môžeme vstúpiť vlastným úsilím v ktoromkoľvek okamihu. Toto je geniálny vynález, ktorý nazývame rodina - škola lásky.
Mgr. Richard Vereš, lektor Starokatolíckej cirkvi na Slovensku
|
