|
Vložil Administrator
|
28.06.2015
____________________
|
Pravá spoločnosť
Čia je demokracia?
To, že demokracia nie je žiaden ideálny systém, ľudia v demokratických spoločnostiach zažívajú každodenne. Ako sa ironicky vyjadril Winston Churchill citujúc neznámy zdroj, je to najhorší spôsob vlády, okrem všetkých ostatných, ktoré sú ešte horšie. V prípade Slovenska sa to dá povedať aj o existujúcom systéme zastupiteľskej demokracie, prostredníctvom ktorej jednotlivé politické subjekty namiesto spolupráce v prospech celej spoločnosti súperia s ostatnými a presadzujú svoje záujmy v mene demokracie. Nemohlo by to fungovať inak a lepšie?
Demokracia je vo všeobecnosti definovaná ako vláda ľudu, no nehovorí a ani neurčuje, akej národnosti, vyznania alebo rasy je ten ľud, pretože by to mali byť všetci ľudia v štáte bez ohľadu na takéto čiastkové aspekty. Demokracia by teda mala byť charakterizovaná rovnosťou práv a povinností pre všetkých občanov. V tomto zmysle by národnostná, náboženská alebo rasová príslušnosť nemala byť dôležitá. Keby sa pristupovalo ku všetkým rovnako ako k občanom štátu, tak by sa neobjavovali otázky menšín alebo skupín. Keď sa však zdôrazňuje viac národnostné cítenie ako občianske, pojem vlastenectva sa ľahko dostáva do roviny nacionalizmu. Keď sa zdôrazňuje viac náboženská príslušnosť ako občianska, vierovyznanie sa dostáva do roviny náboženského fanatizmu. Keď sa viac ako občianstvo zdôrazňuje rasový pôvod, ten sa dostáva do roviny rasizmu.
Vzhľadom na to, že národnosť alebo náboženská príslušnosť je vecou osobného rozhodnutia, tak by napríklad pri sčítaní obyvateľstva nemali byť vyžadované a už vonkoncom by sa na základe týchto údajov nemala určovať štátna politika voči týmto skupinám. Napríklad náboženská príslušnosť je použitá na stanovenie finančnej podpory zo strany štátu cirkvám, ktoré o ňu žiadajú, hoci neexistuje opodstatnenie na takéto financovanie, pretože štát by mal byť podľa ústavy ideologicky a nábožensky neutrálny, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Takéto financovanie cirkví sa dá považovať za protiústavné a tiež neetické, pretože je aj z peňazí neveriacich a inak veriacich. Riešením by bola odluka cirkvi od štátu.
Vo väčšine krajín Európy, vrátane Slovenska, však na národnostných, náboženských alebo rasových princípoch stoja mnohé politické subjekty. Na jednej strane je to prejav európskej histórie, ktorá bola poznačená národnostnými, náboženskými a rasovými konfliktami, no na druhej strane je to prejav neuvedomovania si krátkozrakosti takejto politiky, ktorá v žiadnom prípade nemôže byť braná ako všeobecne prospešná, pretože presadzuje iba čiastkové, nie celospoločenské záujmy a potreby. Preto existencia strán a hnutí založených na národnostnom, náboženskom alebo rasovom princípe predstavuje zdroj napätia a jednotlivé strany a hnutia môžu ľahko zneužiť emócie nejakej skupiny ľudí proti druhej.
V súčasnosti na Slovensku existujú desiatky národnostne a nábožensky orientovaných politických strán a hnutí. Ako to dokazuje história rôznych vlád, neprispieva to k stabilnej politickej klíme. Preto by bolo prínosom, keby existencia takýchto strán a hnutí nebola možná a presadzoval by sa model občianskych strán, teda strán usilujúcich sa o rozvoj celej spoločnosti, teda v prospech všetkých občanov.
Ono to však súvisí aj s vyspelosťou občanov. Uvedomiť si, že bez ohľadu na pôvod, národnosť, vierovyznanie, rasu, atď. sme všetci občanmi tohto štátu a spoločne určujeme to, ako bude vyzerať naša spoločnosť. Preto by sme sa mali snažiť o jej rozvíjanie a pozdvihnutie, a potom môžeme byť hrdí na seba a na štát. Odtiaľ je už len krôčik k priamej občianskej demokracii, ktorej kvalita závisí jedine od kvality samotných občanov.
|
____________________
Zmenené ( 14.09.2015 )
|
|
|
|
|
