Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Batoľa
(časť druhá „Budovanie pozitívneho obrazu o sebe samom“)
Všetci túžime, aby naše deti boli sebavedomé a vážili si seba samých, z čoho pramení aj rešpekt k druhým a ich potrebám. Vo veku batoľaťa (1-3 roky) preberá dieťa obraz o sebe od svojich rodičov. Podľa postojov rodičov k nemu sa vníma ako dobré/zlé, poslušné/neposlušné, šikovné/nešikovné, hodné/nehodné lásky a tak ďalej, a to sa stáva základom jeho celkového sebaobrazu. V tomto veku mu môžeme dať do vienka základ pre lásku a úctu k sebe, ktorá mu bude oporou po zvyšok života. Môžu v tom pomôcť aj nasledujúce veci:
1. Akceptujeme emócie
Pre batoľatá je charakteristická náladovosť, prežívajú silné emócie, aj priveľké na takého malého človiečika. Zažijeme s nimi výbuchy zlosti a sklamania, správajú sa neprimerane a nie je ľahké ich zvládať. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je dovoliť im prežiť silné emócie v bezpečí rodičovského náručia. To im najviac pomôže vyrovnať sa so sklamaním a hnevom. Možno nemáme chuť objať zlostné dieťa alebo byť empatickí, keď vzdoruje, vtedy to však najviac potrebuje a zaberá to. Neznamená to, že ho za to správanie odmeňujeme alebo ho ľutujeme, ale sme tu pre neho a poskytneme mu útechu našou blízkosťou. Cíti, že mu rozumieme a prijímame ho. Pomôže mu to tiež prijať svoje nepríjemné emócie a vyrovnať sa s nimi. Empatia je láska v akcii. Väčšiemu dieťaťu už niekedy stačí, že mu rozumieme a prijímame jeho rozpoloženie. Keď sa napríklad hnevá, lebo sa mu ešte nechce isť domov: „Rozumiem, že ešte nechceš isť, lebo sa ti dobre hrá, páči sa ti tu a nechce sa ti skončiť. Je tu naozaj príjemne. Teraz je však čas odísť.“ Takýto prístup vyžaduje od rodiča dosť úsilia, stojí však za to.
2. Pravidlá láskavo a dôsledne
Dieťa potrebuje vedieť, kde sú hranice vhodného správania, čo je akceptované, aké reakcie jeho správanie vyvoláva. Chce, aby naše správanie bolo predvídateľné. Keď je svet čitateľný, cíti sa v ňom sebaisto a bezpečne. Môže mať výhrady a nechuť k obmedzovaniu svojich prianí, keď však nemá pevné hranice, svet sa môže zdať ako nepredvídateľné miesto, v ktorom sa nevie orientovať. Preto testuje naše hranice, uisťuje sa, pozoruje, čo sa stane. Náhodné obmedzenia či dovolenia spôsobujú skôr informačný chaos. S pravidlami sa bude stretávať celý život, naučiť sa v rodine rešpektovať ich je pre deti prínosom. Pri dodržiavaní pravidiel by sme mali byť dôslední a láskaví zároveň.
Prijatie noriem závisí od kvality vzťahu rodičov a dieťaťa. Vrúcny rodič s harmonickým vzťahom uľahčuje deťom prijať rodičovské pravidlá. Zázračnú moc tu má pochvala. Postupne začne batoľa reagovať na porušenie noriem, napríklad tak, že sa cíti zahanbene. Tento nepríjemný pocit aktuálne znižuje jeho sebaúctu. Svojimi zásahmi môžeme dieťa chrániť pred zbytočnými pochybnosťami o samých sebe. Predvídaním jeho reakcie mu môžeme pomôcť správať sa želaným spôsobom a nie zbytočne ho vystavovať zahanbeniu.
3. Samostatne a zároveň spoločne
To najlepšie, čo môžeme dieťaťu ponúknuť, je náš čas - naša sústredená pozornosť. Keď aktívne berieme ohľad na jeho potreby a záujmy, rozumie tomu tak, že je hodne nášho záujmu. Deti v tomto veku rady skúšajú robiť to, čo vidia u dospelých. Môžeme ich zapojiť do bežných činností, za našej prítomnosti ich napríklad necháme umývať sa, samostatne sa najesť, upratovať spolu s nami a manipulovať s reálnymi predmetmi. Okrem toho, že budú na seba hrdé za to, čo dokázali, budú sa tešiť zo spoločnej činnosti s nami a našej dôvery. Keď dieťaťu dôverujeme my veľkí, ľahšie si dôveruje aj samo a naša dôvera v jeho sily sa stane jeho dôverou. Okrem toho si takto testuje svoje schopnosti a spoznáva svoje silné stránky a obmedzenia, chápanie toho, čo dokáže zvládnuť.
Keďže batoľatá ešte nevedia dostatočne odhadnúť svoje schopnosti, môžeme ich jemne nasmerovať na činnosti, o ktorých vieme, že ich zvládnu. Keď ich takto podporujeme k samostatnosti, učia sa poznávať svoje silné stránky a obmedzenia a budú stále presnejšie v chápaní toho, čo dokážu zvládnuť.
Mgr. Dana Leka
|
