|
Vložil Administrator
|
25.06.2013
____________________
|
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Batoľa
(časť prvá „Začiatky osamostatňovania“)
V prvom roku života išlo o dosiahnutie všeobecnej dôvery vo svet. V období batoľaťa (1-3 roky) ide o dosiahnutie dôvery v seba samého. U dieťatka sa objavuje snaha o osamostatňovanie, na druhej strane si chce zachovať pocit bezpečia, stability a istoty. Platí to aj pre vzťah s matkou, ktorý sa tým dostáva na inú úroveň. Skúsenosti s osamostatňovaním sa podieľajú na vytvorení základnej životnej stratégie - tendencie k asertivite či naopak pasivite - presadeniu vlastných potrieb či ich potlačeniu. Okrem typu temperamentu a iných vrodených dispozícií na to vplýva aj rodičovské správanie - či povzbudzuje alebo potláča vôľu a samostatnosť. V tomto období si dieťa vytvára aj rodinnú identitu, do ktorej zahŕňa rodičov, starých rodičov či iné blízke osoby. Rozširuje sa okruh dospelých, s ktorými si vytvára vzťah a od ktorých sa učí.
Približne na konci prvého roka života sa dieťa naučí samo premiestňovať. To mu dáva možnosť vyberať si podnety podľa svojho záujmu, presunúť sa tam, kam chce, a zaoberať sa tým, čo ho zaujíma. Zároveň sám pohyb je cieľom, dieťa sa v ňom vyžíva, hýbe sa pre radosť z pohybu. Dieťa sa už samo fyzicky vzďaľuje od matky. Keď cíti, že vo svojom osamostatňovaní zašlo priďaleko, na úroveň, kde ešte nie je citovo zrelé, vráti sa späť. Uisťuje sa, že matka je tu stále pre neho. Toto znovuzbližovanie môže vyzerať regresívne, napríklad znova sa chce nechať kŕmiť, aj keď už vie samo papať, nosiť sa na rukách a podobne. Ešte môže silno prežívať úzkosť z odlúčenia, ktorá po roku a pol začne ustupovať a v treťom roku sa už nemusí objaviť vôbec. Pre chlapcov je ťažšie odpútať sa od matky ako pre dievčatá.
Dieťatko si osvojuje reč a okolo prvého roku dokáže povedať prvé slová. Komunikácia je pre batoľa dôležitá najmä preto, aby udržalo kontakt. Rozumie jazyku v oveľa väčšej miere, ako ho dokáže aktívne používať. V tom môžu byť gestá nápomocné, môžeme dieťa učiť znaky posunkovej reči a dať mu tak prostriedok k vyjadreniu svojich potrieb a zážitkov. Je to milý spôsob komunikácie, prispieva k pozitívnemu sebaobrazu dieťaťa, dáva mu možnosť byť v komunikácii aktívny.
Batoľatá ľahko prechádzajú od smiechu a radosti k hnevu, ktorý vedia dať náležite najavo, a naopak. Emócie prežívajú intenzívne, zároveň krátko. Sú viazané na aktuálnu situáciu, chcú bezprostredne uspokojiť svoje potreby bez ohľadu na dôsledky. Až postupne a pomaly sa začína rozvíjať sebaregulácia. Na obmedzenia môžu deti reagovať afektom zlosti, aktuálnu frustráciu prežívajú ako osobnú stratu. Prežívajú aj prejavy hrdosti a pýchy na svoje schopnosti, či pocit zahanbenia, keď sa im niečo nepodarí alebo dospelí nie sú s nimi spokojní. V období negativizmu môžu byť hrdí na prekročenie zákazu. Rozpoznajú aj emočné naladenie druhých. Nevedia si spočiatku oddeliť emócie druhých od svojich vlastných. Napríklad sa rozplačú, keď plače súrodenec, na úsmev odpovedajú úsmevom. Napodobňujú emočné prežívanie a môžu si vytvoriť trvalé modely emočného reagovania na rôzne situácie odpozorovaním od dospelých. Vedia dať najavo náklonnosť a rozumejú humoru. Keď dieťa učíme uvedomovať si svoje emócie a rozlišovať ich, napomôžeme tak vývoju jeho empatických schopností.
S uvedomením si vlastnej osobnosti sa objavuje snaha o sebapresadenie. Dieťa chce robiť veci podľa seba, uskutočňovať vlastné nápady, niekedy aj napriek zákazu či priamo opačne ako to chcú od neho rodičia. Tieto prejavy vlastnej vôle môžu byť viac či menej intenzívne. Niekedy sa deti svojim rodičom postarajú o ťažké chvíle, keď sa hádžu o zem a vyžadujú, aby bolo tak, ako chcú oni. Typické sú „ja chcem“ alebo „ja sám“. Často im nejde o obsah, len o presadenie vlastného nápadu, uspokojí ich vedomie vlastnej moci. V tomto období nejde o manipuláciu s dospelými k dosiahnutiu svojho cieľa. Je to skôr potvrdzovanie si vlastnej osoby, cvičenie si vôle, ktorú v sebe objavilo, a nedostatočná sebaregulácia.
Cez tieto, niekedy extrémne prejavy svojej vôle, sa dieťa zároveň môže učiť hraniciam vlastným aj sociálnym a uspokojuje tak aj svoju potrebu istoty. Naučenie sa pravidlám umožňuje posunúť sa k samostatnosti a k sebavedomiu. O tom bližšie nabudúce.
Mgr. Dana Leka
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
____________________
Zmenené ( 25.06.2013 )
|
|
|
|
|
