Zásady šťastného rodinného života
Zásada siedma: Na zmysel a princípy orientovaný rodinný systém (časť prvá „Byť vzorom“)
Ak hovoríme o kvalite rodiny, o jej úspechu či stabilite, je nevyhnutné prejsť od pólu „prežitia“ k pólu „nájdenia zmyslu“. Toto je celoživotnou náročnou prácou vo vzťahu k partnerovi/partnerke ako i deťom. Ak sa človek stane rodičom, prirodzene túži zlepšiť svoju rodinu, na nižšej úrovni zabezpečiť ju hmotne (zabezpečiť bývanie, jedlo, oblečenie a pod.), na strednej úrovni uspokojiť sociálne a kultúrne potreby jej členov (dať vzdelanie, poskytnúť kultúrne vyžitie, rozvinúť talent a podobne) a na najvyššom stupni zabezpečiť jej psychické a duchovné potreby (napríklad dať bezpodmienečnú lásku, istotu a bezpečie, rozvinúť ducha, charakter).
Každý rodič počas plnenia misie rodiča postupuje po akejsi trase prerodu a rozvoja seba a rodiny z nižšej úrovne na vyššiu. Túto trasu možno prirovnať k stromu, ktorého korene predstavujú dôveryhodnosť, ktorej podstatou je spôsobilosť „byť pozitívnym vzorom“. Kmeň predstavuje vzťah úcty a ohľaduplnosti, ktorého podstatou je spôsobilosť sprevádzať druhého človeka jeho rastom a poskytovať mu rady a seba ako spoločníka. Nasleduje úroveň konárov, ktorá predstavuje prispôsobenie štruktúr a systému rodiny poslaniu, teda tomu, čo je cieľom a smerovaním či zmyslom rodiny. Poslednou úrovňou je úroveň listov a plodov, ktoré predstavujú úlohu rodiča ako učiteľa, ktorý riadi vývin dieťaťa a členov rodiny k integrite, teda k sústredeniu okolo harmonického súhrnu všeobecných, nadčasových a platných zásad či princípov, ktoré sú spojené so zmyslom bytia a zmyslom rodiny ako celku.
Korene sú pevným základom stromu. Strom, ktorý má silné korene vrastené hlboko do zeme alebo široko rozvetvené, odolá nepriazni počasia, búrkam či veterným smrštiam a zároveň je schopný prijímať väčšou plochou potrebnú výživu, čo mu umožňuje mať nádhernú korunu, listy a plody. V rodinnom systéme je touto bázou vzor rodiča - matky a otca pre dieťa (no zároveň aj manžel/manželka môže byť vzorom správania pre svojho partnera). Každý človek je príkladom prežívania a správania pre svoje okolie.
Dieťa prichádza po narodení do rodiny so zjavnými či skrytými základmi zdedenými od predkov - rodičov, starých rodičov, atď., čoho nositeľom je genetická výbava. No z hľadiska geneticky nepodmienených aspektov psychiky - napríklad intelektu, tvorivosti, vyšších emócií a vôle, je akousi čistou tabuľou, do ktorej sa postupne vplyvom skúseností a učenia zapisujú všetky informácie. Úlohou rodiča je poskytnúť dieťaťu výchovné prostredie, ktoré je zamerané na žiaduci a pozitívny rozvoj jeho osobnosti tak, aby všetky zápisy na tejto čistej tabuli boli pre dieťa perspektívnym prínosom. Výchovné prostredie rodiny samozrejme tvoria rodičia a oni sami sú jeho nosnou súčasťou.
Dieťa vníma rodičov ako vzor dokonalosti, ako bytosti, ktoré sú preň prirodzenou autoritou, túži ich napodobňovať a stať sa takými, akými sú oni. Rodičia sú autoritou, ktorej sa deti od narodenia prirodzene podriaďujú, ktorej prispôsobujú kontrolu vlastného prežívania a správania. Byť vzorom prežívania a správania alebo byť osobným príkladom pre dieťa je kľúčová, no zároveň veľmi náročná výchovná metóda, ktorá si od rodiča vyžaduje osobnú kontrolu, sebareflexiu a sebakritiku, zmysel pre zodpovednosť, sebadisciplínu, otvorenosť a tvorivosť. Nie je totiž žiaduce očakávať od dieťaťa niečo, čoho sám rodič vo svojom správaní nie je nositeľom! Čo sa dieťa v rodine od rodičov naučí, to sa stane základom či jadrom jeho osobnosti a významne to určí smer a kvalitu jeho života.
spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
