Prečo dohodnuté manželstvá fungujú:
Interview s Dr. Robertom Epsteinom
Robert Epstein, bývalý šéfredaktor časopisu Psychology Today a Ph.D. z psychológie z Harvardskej univerzity, vyjadruje svoj názor na tému dohodnutých manželstiev s Jackom LaValley, zakladateľom true4ever.
LaValley: Vitajte, Dr. Epstein. Bol som veľmi inšpirovaný, keď som sa dozvedel, že ste skúmali spôsoby, akými vzniká láska mimo romantických vzťahov, s ktorými sa ľudia zo Západu väčšinou stretajú. Ja sám som zažil dohodnuté manželstvo a uvedomil som si, že princípy kultúry dohodnutých manželstiev a jej pochopenie môžu byť významným prínosom pre ľudí, ktorí chcú byť úspešní vo svojich vzťahoch. Keď som sa stretol s Vaším výskumom o dohodnutých manželstvách spojeným s Vašimi behaviorálnymi štúdiami, v ktorých skúmate, ako sa ľudia môžu naučiť ako milovať, cítil som potrebu sa s Vami skontaktovať a dozvedieť sa niečo nové z Vášho výskumu, ktorý by mohol naozaj pomôcť ľuďom v tejto dobe.
Začal by som tou „vedeckou“ stránkou. Na základe výskumu, ktorý ste uskutočnili, tvrdíte, že veda nám môže pomôcť zaľúbiť sa. Môžete nám povedať, čo tým myslíte?
Dr. Epstein: Mám na mysli dve rozdielne veci. Ako vedec som skúmal, ako vzniká láska v dohodnutých manželstvách, a snažil som sa zistiť, ako sa to stane. Nestane sa to síce v každom dohodnutom manželstve, ale stane sa. Niekedy sú ľudia veľmi vedomí toho, že chcú postupom času vytvoriť lásku. Napríklad v indickej kultúre sa hovorí, „Najprv príde manželstvo, potom láska.“ Takže existuje vedomie toho, že je možné vytvoriť lásku. Študoval som to tak, že som robil interview s ľuďmi z dohodnutých manželstiev, nechal som ich vyplniť určité dotazníky a analyzoval som získané údaje.
Tou druhou stránkou je to, že po desaťročia výskumníci zo Západu skúmali procesy, v ktorých sa vytvárajú emocionálne putá. V laboratóriu môžete totiž dosiahnuť to, že sa dvaja úplne neznámi ľudia v priebehu niekoľkých minút začnú mať radi alebo sa dokonca do seba zamilujú, a to tak, že ich necháte absolvovať rôzne cvičenia. Nemusíme nechať náš život lásky iba na náhodu. Môžeme urobiť A a B až po Z a byť veľmi rozvážni pri vytváraní lásky v našom vzťahu. Uvedomiť si túto skutočnosť predstavuje obrovskú výhodu, pretože to znamená, že je možné pre nás na Západe, po prvýkrát po stovkách rokov, dať sa skutočne dokopy s niekým, kto je pre nás vhodný, a postupom času s touto osobou vytvoriť lásku.
LaValley: Som si istý, že každý chce urobiť správne rozhodnutie a aby to vyšlo na prvýkrát. Spomínali ste, že počas rôznych cvičení a aktivít boli ľudia schopní zažiť pocity lásky. Môžete nám dať niekoľko príkladov toho, čo sa stalo a ako sa to prejavilo?
Dr. Epstein: Pred niekoľkými rokmi som na univerzite University of California v San Diegu prednášal na túto tému a pomyslel som si, že by mohlo byť pre študentov zábavné vidieť, ako tento proces rozvážneho vytvárania lásky funguje. Takže som nechal prísť niekoľko ľudí v pároch dopredu alebo som požiadal poslucháčov, aby sa obrátili k svojmu susedovi a robili cvičenia. V každom cvičení sa študentov pýtam, „Na stupnici od jedna po desať, ako veľmi máte radi túto osobu, ako veľmi milujete túto osobu, ako veľmi sa vám páči táto osoba, ako blízko vnímate túto osobu?“ Najprv zistíme čísla pred cvičením a potom po cvičení. Výsledky boli jednoducho pôsobivé. Najjednoduchšie cvičenie nazývam „hľadenie do duše“. Jednoducho hľadíte veľmi upriamenie do očí druhej osoby a snažíte sa pozerať hlboko do duše dotyčnej osoby, pričom ju nevnímate ako sexuálny objekt. Toto robiac iba dve minúty výrazne zvyšuje štyri rozmery emocionálneho puta. Počas iba dvoch minút môžete naozaj vyvolať v ľuďoch väčší pocit blízkosti voči druhému človeku. Toto je to najjednoduchšie cvičenie. Výraznejšie výsledky môžete dosiahnuť inými cvičeniami.
...
LaValley: To je veľmi zaujímavé. Vo svojej štúdii dohodnutých manželstiev uvádzate prípady, v ktorých sa láska postupom času rozvíjala. Uviedli ste niekoľko faktorov, ktoré ste zistili. Mohli by ste o nich niečo povedať?
Dr. Epstein: Uskutočnil som nedávno dve štúdie o ľuďoch žijúcich v dohodnutých manželstvách. V prvej štúdií som sa ich pýtal otvorené otázky, aby sa rozhovorili. Z mojej strany to bola prieskumná štúdia, nikto doteraz neskúmal, ako vzniká láska v dohodnutých manželstvách. Vieme, že keď vznikne, môže byť dokonca stabilnejšia než láska, ktorá sa objaví v manželstvách z lásky. Existuje veľmi zaujímavá štúdia uskutočnená v Indii, ktorá porovnávala lásku v manželstvách z lásky s láskou v dohodnutých manželstvách, a výsledky boli naozaj pôsobivé. V manželstvách z lásky je najprv veľa lásky, avšak postupom času sa vytráca. V dohodnutých manželstvách nie je na začiatku takmer žiadna láska, ale potom sa postupom času rozvíja a približne po piatich rokoch prekoná lásku v manželstvách z lásky. Po desiatich rokoch je dvakrát silnejšia. Takže v mojej prvej štúdii sa jednoducho pýtam ľudí v dohodnutých manželstvách, „Ako veľmi ste milovali svojho partnera, keď ste sa zosobášili? Ako veľmi ho milujete teraz? Čo si myslíte, čo spôsobilo, že sa láska rozvíjala?“
Druhá štúdia je podrobnejšia a väčšinou sa realizuje prostredníctvom internetu na webstránke arrangedmarriagesurvey.com. V tejto štúdii sme porovnávali 36 rôznych faktorov, ktoré môžu postupom času prispievať k rozvoju lásky. V oboch štúdiách tým najväčším výsledkom alebo zistením bolo to, že oddanosť je faktorom, ktorý je pravdepodobne najviac zodpovedný za rozvoj lásky. Tým sa myslí skutočná oddanosť, nie ten typ, ktorý často vytvoríme v tunajších manželstvách, a ktorý je iba formálny. Skutočná oddanosť znamená, „Naozaj budem s Tebou v dobrom i zlom, v zdraví i v chorobe.“ To ma viedlo k vytvoreniu teórie nazvanej Teória zraniteľnosti emocionálneho puta. Tieto faktory vyvolávajú u ľudí pocit zraniteľnosti voči druhej osobe a keď sa dvaja ľudia cítia zraniteľní v rovnakom čase, spája ich to. Preto dôvod, prečo je oddanosť taká silná pri vytváraní emocionálneho puta, je v tom, že oddanosť je najvyšším vyjadrením zraniteľnosti. Keď sa jasne rozhodnete byť s niekým bez ohľadu na čokoľvek, tým vlastne vyjadrujete, „Som úplne zraniteľný voči tebe. Bez ohľadu na to, čo sa stane, budem tu pre teba.“ A ak dvaja ľudia navzájom uskutočnia takéto vyjadrenie oddanosti, stávajú sa veľmi blízkymi, a ak každý z nich žije podľa tejto oddanosti, postupom času sú si ešte bližší.
Robil som interview s vysoko vzdelanou ženou z Pakistanu a povedal som jej, „Na stupnici od jedna po desať, pričom jedna je najnižšie a desať je najvyššie, ako veľmi ste milovali svojho manžela v deň sobáša?“ Odpovedala, „Nula.“ Opýtal som sa jej, „Ako veľmi ho milujete teraz?“ a ona odpovedala, „Jedenásť.“ Spýtal som sa jej, „Ako dlho ste zosobášení?“ a ona odpovedala, „45 rokov.“
Úplné znenie sa nachádza na
http://www.federaciarodin.sk.
|
