Zásady šťastného rodinného života
Zásada štvrtá: Osobné priority alebo najdôležitejšie veci na prvé miesto
Väčšina ľudí pri formulovaní svojich priorít dáva na prvé miesto rodinu, partnerský vzťah, dokonca vyššie ako osobné zdravie. V súčasnej dobe, plnej hektickosti, časového stresu, sa napriek tomu ľuďom stáva, že pri obzretí sa za predchádzajúcim týždňom či mesiacom si uvedomia, že tieto najpodstatnejšie hodnoty posunuli na druhé, tretie alebo až na ďalšie miesto. Takéto obhliadnutie sa späť prináša človeku nespokojnosť, negatívne emócie, ktoré sa ešte zintenzívňujú, keď si človek uvedomí fakt, aké to má následky. Väčšina ľudí si uvedomuje, že medzi tým, na čom im najviac záleží, a ich každodenným životom je veľká medzera.
Najviac za zväčšenie medzery zodpovedá vnútorný konflikt medzi prioritou rodiny či manželstva a potrebou práce spojenou s časom stráveným v zamestnaní či venovaným kariére. Nahliadnite však do svojho vnútra a porozmýšľajte o tom, že vaša úloha v zamestnaní je len dočasná, často nestabilná, končí odchodom do dôchodku alebo aj skôr z rôznych dôvodov a vaše miesto nahradí niekto iný. V práci ste nahraditeľní. V rodine to neplatí. Vaša úloha v rodine nikdy nekončí, najprv ste plnili výlučne úlohu partnerskú, neskôr k nej pribudla úloha rodičovská, následne úloha starých rodičov. Vaša úloha neskončí z aspektu vášho rodu nikdy, aj keď sa váš život na zemi ukončí. Rodina je jedna z mála nemenných úloh v živote človeka, možno dokonca povedať, že je to jediná stála priorita, v žití ktorej má človek vždy podstatnú úlohu.
Človek si v každom momente svojej existencie môže vybrať a rozhodnúť sa pre život zameraný na dočasnú prioritu alebo investuje podstatu svojho bytia na podriadenie dočasných úloh centrálnej a základnej priorite - rodine. Ak sústredí svoj život na dočasné či premenlivé priority, sám dovoľuje, že jeho osobná truhlica zostáva nevyužitá pre jeho stálu a centrálnu prioritu a sám sa tak okráda o skutočné bohatstvo svojho života, a to o hlbokú životnú spokojnosť a nadobudnutie zmyslu, ktorý prinášajú kvalitné osobné blízke vzťahy, ktoré najintímnejšie človek prežíva v rodine. Oplatí sa do ich budovania investovať viac času ako do budovania a rozvoja druhoradých či treťoradých hodnôt.
Často sa ľuďom vo vrcholnej starobe alebo na smrteľnej posteli stáva, že im je najviac ľúto za vecami, ktoré neurobili v rodine. Nespomínajú na to, čo neurobili počas svojej kariéry a podobne, trápia ich a až do posledných chvíľ pred konečným výdychom a investujú energiu do vyriešenia sporov v rodine, hľadajú zmier v rodine, prosia o lásku medzi príbuznými a cítia oslobodenie, keď nastáva zmierenie, odpustenie, uznanie či ospravedlnenie. To im vnáša do duše pokoj a uvoľnenie. Pýtam sa preto, prečo nechceme pochopiť prioritu rodiny medzi ostatnými hodnotami ešte v čase, keď je človek viac aktívny, v čase, keď vstupuje do manželského zväzku, v čase, keď sú jeho deti malé, keď z aspektu rodiny buduje - vychováva, rozvíja, sprevádza rastom?
Hoci si väčšina ľudí uvedomuje prioritné postavenie rodiny alebo ju chce posunúť do popredia, má reálny problém prepojiť odhodlanie s reálnymi skutkami. Kým však nevytvoria hlboký citový vzťah k tejto priorite a záväzok voči nej, ktorý je silnejší ako všetky vonkajšie vplyvy každodenného života, nepodarí sa im rodinu reálne ako prioritu vnímať. Namiesto toho ich budú denne vykoľajovať a odťahovať iné veci.
Je pomerne ľahké podľahnúť zvodom pracovne zameraného prostredia s perspektívou zlepšenia životnej úrovne rodiny, no výsledok býva často taký, že sa rodičia, manželia stávajú rukojemníkmi práce, znásilňujú svoje svedomie a presvedčujú sami seba, že nemajú na výber. To je ale veľký omyl a racionálna lož voči svojmu svedomiu, výsledok racionalizácie. Možnosť výberu majú ľudia vždy a za akýchkoľvek okolností. Vždy a za akýchkoľvek okolností je potrebné si uvedomiť, že nie cena a hodnota práce, ale cena a hodnota rodiny je „nezjednateľná“.
spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
