Zásady šťastného rodinného života
V tomto cykle Vám ponúkneme prehľad zásad pre kvalitný a šťastný rodinný život, pričom primárne vychádzame z publikácie S. R. Coveya (Sedem zásad pre šťastný rodinný život) a doplňujeme ním formulované zásady o vlastné skúsenosti z psychologickej praxe.
Zásada prvá: Rodinná kultúra je kultúra „MY“
S pojmom kultúra rodiny sa spája predovšetkým vnútro, akási duša rodiny nadradená duši jej členov, klíma či domáce ovzdušie, kvalita, hĺbka a zrelosť vzťahov v rámci rodiny. Ide o vyjadrenie toho, ako členovia rodiny k sebe navzájom pristupujú, čo k sebe cítia, ako sa k sebe správajú, ako komunikujú a do akej miery sa vzájomne akceptujú a dôverujú si.
Ak hovoríme o krásnej rodinnej kultúre, tak tým myslíme priestor, v ktorom sa každý cíti bezpečne, spokojne, naplnený láskou, dôverou, porozumením, kde jednotliví členovia rodiny majú spoločné hodnoty a vieru, spoločne sa podporujú v napĺňaní cieľov reflektujúcich ich hodnoty a vieru, správajú sa k sebe v súlade so zákonmi vládnucimi životu, teda princípmi, ktoré možno označiť za univerzálne.
V momente vzniku rodiny, ktorá vzniká spojením dvoch dospelých ľudí - muža a ženy (a následne prírastkom detí), by sa mentalita a kultúra „JA“, ktorá bola dominantou dvoch indivíduí - muža a ženy, mala zmeniť na kultúru „MY“. Často môžeme vidieť manželstvá, kde spolužitie manželov pripomína skôr spolužitie dvoch slobodných ľudí, chýba tu zodpovednosť, ktorá sa spája nie s individuálnym konaním, smerovaním a uspokojovaním potrieb, ale je viazaná na spoločné ciele, konanie, smerovanie a uspokojovanie potrieb toho druhého. Kvalitné a krásne manželstvo by malo byť zrodom existencie mentality „MY“, výstupom aktu vôle dvoch ľudí, smerovaním k vzájomnosti, nemennej láske, intimite a záväzku. Prechod kultúry „JA“ ku kultúre „MY“ je posunom od nezávislosti k vzájomnej závislosti. Ide o veľmi ťažkú stránku rodinného života, ktorá si vyžaduje veľa investície a úsilia. Niektoré kultúry a filozofické prúdy kladú do popredia individuálnu slobodu, individuálne rozhodovanie, moc, okamžité uspokojenie. Takáto kultúra vytvára bariéry pre budovanie krásnej rodinnej kultúry, jej prioritou je zdôrazňovanie a uprednostňovanie osobných záujmov, zdôrazňovanie významu jednotlivca, často spájaného so sebectvom, sebaláskou, bezohľadnosťou voči potrebám a záujmom toho druhého. Je to kultúra, kde chýba život v podobe dávania bez podmienok, kde prichádza k vylúčeniu vzájomnosti a prijatia spoločných cieľov a spravidla výsledkom je začarovaný kruh krívd, prežívania bezzmyselnosti, nespokojnosti a nevyváženosti vzťahu minimálne na jednej strane (manžela alebo manželky).
Krásna rodinná kultúra je kultúrou „MY“ a odráža ducha vzájomnosti. Je to kultúra umožňujúca spoločne pracovať, spoločne sa rozhodnúť v otázke cieľov a smerovania rodiny, pohybovať sa smerom k naplneniu cieľa, uskutočňovať zmeny. Táto kultúra prameniaca z jednoty, vzájomnosti a spoločného smerovania, umožňuje vyvinúť mohutnú silu, schopnú vždy vás vrátiť k pôvodnému smeru, i keď príde k vychýleniu z cesty (choroba, problémy rôzneho charakteru).
Ak vaše šťastie pramení predovšetkým zo šťastia druhých, z pomoci a „žitia“ pre dobro druhých, potom si môžete byť istý, že ste prešli z mentality „JA“ ku mentalite „MY“. Kým sa nestane rodina tou prvoradou v živote, tento prechod od nezávislosti k vzájomnej závislosti sa spravidla ani neuskutoční. Je jednoznačné, že nijaká iná cesta životom ako cesta života plnohodnotnej a spolunažívajúcej rodiny nie je ovenčená radosťou, spokojnosťou, vyváženosťou a zmysluplnosťou v prežívaní všetkých jej členov, ako aj ich okolia. Oplatí sa preto rozhodnúť sa budovať takúto krásnu rodinnú kultúru s mentalitou „MY“.
spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
