|
Život Ježiša z pohľadu Božej vôle a Božie varovanie súčasnej dobe, dobe Posledných dní |
|
|
|
|
Vložil Administrator
|
31.12.2007
____________________
|
Život Ježiša z pohľadu Božej vôle a Božie varovanie súčasnej dobe, dobe Posledných dní
(Prejav reverenda Son Mjong Muna pri príležitosti 20. výročia založenia novín Washington Times, 21. máj 2002, Washington, DC, výňatky z prejavu)
Vážení hostia z Ameriky a zo zahraničia!
Oslava dvadsiateho výročia novín Washington Times má pre mňa zvlášť radostný význam. Stále si jasne pamätám, ako som v máji 1982 urobil konečné rozhodnutie vydávať noviny Washington Times ako reakciu na vedenie z neba. Toto sa stalo v dobe, keď som bol nespravodlivo súdený na federálnom súde v New Yorku, v procese motivovanom ako rasovou, tak i náboženskou intoleranciou.
V tej dobe komunizmus zmietal svetom ako obrovská vlna. Dokonca i Amerika nemala účinné prostriedky na vysporiadanie sa s ním. Ja som nasledoval zvrchovanú vôľu neba, ktorá mi oznámila, že Amerika, ako posledná pevnosť demokratického sveta a kresťanská krajina reprezentujúca druhý Izrael, musí byť ochránená pred komunizmom. Vôľou neba je taktiež prostredníctvom kresťanstva vybudovať ideálny svet mieru, po ktorom túži Boh, a tým je nebeské kráľovstvo na zemi a v nebi. Určite nebolo mojím zámerom založiť novinovú spoločnosť na zarábanie peňazí. Počas rokov bola viac než jedna miliarda dolárov investovaná do samotných novín Washington Times, no nikdy som toho neľutoval a ani som necítil k niekomu nepriateľstvo. To preto, lebo toto bola cesta praktizovania pravej lásky voči nebu a ľudstvu.
Už prešlo viac než tridsať rokov odvtedy, ako som prišiel do Ameriky. Dosiahol som vek 82 rokov a cítim, že prichádza čas, aby som sa vrátil do svojej domoviny. Predtým, než odídem, rád by som jasne oznámil Amerike, ktorá je národom v oblasti druhého Izraela, a celému ľudstvu posolstvo týkajúce sa skutočnej situácie Boha a duchovného sveta. Nie je to iba posolstvo dané odo mňa ako od jednotlivca. Nebo prináša svoje posolstvo a ľudstvo ho musí v tejto dobe dodržiavať. Až doteraz ľudstvo žilo v stave nevedomosti o vôli neba. Po prvé, ľudstvo nepoznalo Boha a po druhé, nepoznalo duchovný svet, kam všetci v konečnom dôsledku musíme ísť, či sa nám to páči alebo nie.
Teraz sme vstúpili do posledných dní ľudskej histórie. V duchovnom svete mnohí náboženskí predstavitelia, počnúc zakladateľmi štyroch veľkých náboženstiev, prijali princíp zjednotenia, ktorý je mojím učením, ako pravdu najvyššieho rozmeru. Sú úplne zmobilizovaní a vracajú sa na zem, aby viedli svojich nasledovníkov a potomkov k vytváraniu nových, pravých rodín prostredníctvom požehnania manželstva.
Hlavne kvôli Amerike, ako kresťanskej krajine reprezentujúcej druhý Izrael, si štyria zakladatelia v centre s Ježišom vybrali svojich 120 historicky slávnych nasledovníkov za účelom vytvorenia jednotného postupu. Teraz, ako sa vrátili na zem, podporujú prácu Medzináboženskej a medzinárodnej federácie za svetový mier a Svetovej asociácie nevládnych organizácii, aby priniesli na zem úplný mier. Hlásajú, že ľudstvo nemá žiadnu budúcnosť, pokiaľ nebude praktizovať pravú lásku alebo "život žitý pre iných", čo je filozofia Pravých rodičov. Preto by som rád využil túto príležitosť, aby som dnes predniesol pamätný prejav a odovzdal najcennejšie posolstvo Amerike a ľudstvu s názvom "Život Ježiša z pohľadu Božej vôle a Božie varovanie súčasnej dobe, dobe Posledných dní".
Ježišova láska na kríži a jeho odkaz
Ak skúmame Ježišovu prozreteľnosť kríža, zistíme, že Ježiš, zločinec vpravo, zločinec vľavo a Barabáš zasiali semená histórie. Princíp je taký, že čo je zasiate, to bude i žaté. Takže prvé, čo sa objavilo, bol svet pravého krídla a svet ľavého krídla, teda demokratická a komunistická oblasť, odrážajúc "typ pravého zločinca" a "typ ľavého zločinca". V centre na Ježišov kríž sa ako ďalší objavil islam, čo je "typ Barabáša". Dívajúc sa na Barabáša, ktorý vďaka Ježišovi dostal dobrú šťastenu, islam vznikol ako sila odolávajúca kresťanstvu.
Na základe takto zasiatych semien história vstúpila do veku, v ktorom podoba sveta bola vytvorená zo štyroch hlavných blokov. Gamal Abdel Nasser z arabského bloku sníval o zjednotení islamskej oblasti do zjednotených arabských štátov. Zatiaľ čo kresťanstvo vedie nový celosvetový trend prehlasujúc, "zjednoťme všetky náboženstvá". Ako sledujeme tieto prúdy, vidíme, že história, ktorá bol zasiata v tragédii, sa teraz po prvýkrát objavuje ako ovocie dobra v centre na Boha. V Posledných dňoch sa takéto javy stávajú ešte viac zjavnými, konkrétne to, čo bolo zasiate na počiatku, dozrieva vo svojej pôvodnej forme a je žaté. Preto bolo nevyhnutné, že sa toto stane, pretože platia zákony prozreteľnosti. To znamená, že zjednotenie je zrealizované v súlade s filozofiou Pravých rodičov o pravej láske.
Ak je demokratický svet vnútorný, potom je komunistický svet vonkajší. Ak je pravé krídlo vnútorné, potom je ľavé krídlo vonkajšie. Z tohto dôvodu mesiáš, ktorý má prísť, nemá na výber a musí sa objaviť na vnútornom základe demokratického sveta, ktorý rešpektuje Boha. Musí začať hnutie, ktoré absorbuje vonkajšie prostredie a zjednotí rôzne kultúrne oblasti v centre na hlavný prúd kresťanskej kultúrnej oblasti. Takéto hnutie sa začne na konci histórie. Takáto vec nemôže byť vnímaná ako náhoda. Podstata pôvodnej príčiny vedie k takémuto výsledku.
Zásluha zločinca vpravo
Keď bol Ježiš ukrižovaný, zomrel spolu s mužom po jeho pravici, ktorý nebol iba zlodejom, ale aj vrahom. Ak by tam tento zločinec nebol, Ježiš by stratil vzťah so zemou a ľudstvom. Napriek tomu, že zločinec vpravo bol blízko smrti, zastal sa Ježiša. Počas ľudskej histórie, kto sa postavil na Ježišovu stranu? Nebol to Peter, nebol to Ježišov otec alebo matka, nebol to izraelský národ a nebol to ani judaizmus. Bola to iba jedna osoba: zločinec vpravo. Jeden jednotlivec samotný udržal tento vzťah. Zatiaľ čo čelil smrti, on presiahol smrť a vložil všetky svoje nádeje do Ježiša. Toto nebol nikto iný ako zločinec vpravo. Musíte vedieť, že ak by nebolo toho zločinca vpravo, Ježiš by nebol schopný "vstať z mŕtvych" a pokračovať svoju prozreteľnosť na zemi.
Ako Ježiš završoval štyritisíc rokov histórie a viac než tridsať rokov svojho života, bola tu iba jedna jediná osoba, ktorá sa spojila s Ježišom a nasledovala Ježiša ako niekoho, kto stelesňuje jeho najvrúcnejšie nádeje, dokonca i keď sprevádzala Ježiša na ceste smrti. Toto bol zločinec vpravo. Skutočnosť, že zločinec vpravo má túto pozíciu znamená, že prevyšoval učeníkov. Bol vyššie ako Peter.
To je tak preto, že hoci nepoznal Ježišove učenie, jeho povaha ho viedla a posilnila ho nasledovať Ježiša v čase smrti, až pokiaľ naposledy nevydýchol. Peter, Ján a ostatní z dvanástich učeníkov naopak poznali Ježišove učenie a dokonca sa zaviazali stať sa novými ľuďmi, no v konečnom dôsledku toho neboli schopní dosiahnuť. Musíte vedieť to, že z tohto dôvodu zločinec vpravo sa stal hlavnou postavou v ľudskej histórii, človekom, ktorý predstavoval zem a spasenie budúcnosti.
Potrebujeme právo zdediť túto históriu. Musíme zdediť tradíciu a základ Ábela, Noema, Abraháma, Izáka, Jákoba, Mojžiša, Ježiša a ďalších a predstavovať historickú obetu. Iba potom môžeme čeliť satanovi, hovoriac, "Počas histórie si stratil Noema, stratil si Jákoba a bol si podrobený Mojžišom! Ja stojím na základe ich všetkých víťazstiev a zdedil som celú tradíciu prozreteľnostnej histórie. Tak strať sa, satan!" Iba potom Satan ustúpi.
Ak sa iba jednoducho modlíte, "Strať sa, satan," to nestačí. Myslíte si, že satan, ktorý obviňoval ľudí počas šesťtisíc rokov, šliapal po Božej prozreteľnosti a zničil prozreteľnosť obnovenia, ustúpi iba preto, lebo poviete, že by tak mal učiniť a preto, že veríte v Ježiša? Určite nie. Potrebujete mať oprávnenie povedať, "Som bez pochybností človekom, ktorého Boh hľadal svojím srdcom počas celej histórie. Som človekom, ktorý bol naštepený do svätého tela Ježišovho." Vaše meno musí byť zaznamenané do knihy dedičstva, ktorú Ježiš dostal od Boha. Božia kniha dedičstva zaznamenáva tých, ktorí zdedili Božie srdce trpiace počas štyroch tisíc rokov dovtedy, pokiaľ mohol poslať Ježiša na zem. Potom namiesto porazenia satana na kríži musíte byť schopní podrobiť si satana a zvíťaziť nad ním bez ukrižovania. Musíte zobrať na seba telo a byť vzkriesení v substanciálnej podobe. Iba tí, ktorí sú takto uznaní za oprávnených dedičov, môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva.
Ježišova smrť dala kresťanstvu iba duchovný základ
Až doteraz kresťanstvo nebolo schopné vytvoriť nebeské kráľovstvo na zemi a v duchovnom svete. Kresťanstvo nemalo inú možnosť ako vzdať sa fyzického sveta, nasledovať Ježiša ako duchovného mesiáša a stanoviť si duchovné spasenie a duchovné kráľovstvo ako svoje ciele. Ľudia Izraela mali svoj národ a vlastnili národnú autoritu ako vyvolení ľudia, ale celosvetové kresťanstvo je v súčasnosti v pozícii druhého Izraela iba ako duchovný národ; nemá žiadnu národnú autoritu. Kresťania nemajú žiadnu krajinu. Nachádzame sa v oblasti druhého Izraela iba s duchovným základom, nie s fyzickým základom. Pretože kresťanstvo nebolo schopné uskutočniť pôvodnú vôľu Boha, ktorý chce vytvoriť kráľovstvo na zemi ako duchovné, tak i fyzické, niet inej možnosti ako to, aby Pán prišiel ešte raz.
Na tomto mieste Vám chcem dnes predniesť jedno vyhlásenie. Ukrižovanie nebolo Božím víťazstvom. Namiesto toho to bolo satanovým víťazstvom. Spomeňte si, čo povedal Ježiš tým, ktorí ho zatkli v Getsemanskej záhrade, "... toto je tá vaša hodina a moc temnosti" (Lk 22:53 Roh). Musíte vedieť, že kríž bol miestom, kde národ, ktorý Boh pripravoval počas štyroch tisíc rokov, bol stratený, bol miestom, kde viera Izraela bola stratená a miestom, kde nasledovníci Jána Krstiteľa, dvanásti učeníci, zločinec vľavo a všetko ostatné bolo stratené.
Musíte vedieť, že kresťanstvo nezačalo tam na kríži. Kedy začalo kresťanstvo? Ježiš "vstal z mŕtvych" po troch dňoch a strávil štyridsať dní stretnutiami s učeníkmi, ktorých stratil a ktorí sa obrátili proti jemu. Potom na učeníkov zostúpil Duch Svätý a musíte vedieť, že to bolo práve vtedy, kedy začalo kresťanstvo. Kresťania počas minulých dvoch tisíc rokov verili v kresťanstvo bez poznania toho, že to vzniklo nie princípom kríža, ale princípom vzkriesenia. Ak si uvedomíte túto skutočnosť, musíte ľutovať. Pretože kresťanstvo začalo na základe Ježišovho vzkriesenia, kresťanstvo malo iba duchovný rozmer.
Čo by sa stalo, keby Ježiš nezomrel na kríži? V tom prípade by národ Izraela nasledoval Ježišove učenie, upevnil by sa a pretrval by. Judaizmus by tiež zostal taký, aký bol. Ježiš vedel, že ak zomrie na kríži, množstvo ľudí v budúcnosti ho bude nasledovať cestou kríža a to nebude možné bez krviprelievania. Mnohí kresťania budú musieť trpieť a dokonca keď Pán opäť príde, bude musieť ísť cestou utrpenia. Musíte vedieť, že toto je dôvod, prečo sa Ježiš musel modliť tak, ako sa modlil Getsemanskej záhrade. Kresťania v súčasnosti hovoria, že sa Ježiš modlil za svoje oslobodenie, pretože mal fyzické telo a bál sa smrteľných bolestí. Ale bol Ježiš takýmto povrchným mesiášom? Určite nie.
Čo potom Ježiš mienil tým, keď povedal, "Dokonané je," keď poručil svojho ducha na kríži? Ježiš prišiel s úlohou spasiť ako ducha, tak i telo, no uvedomil si, že mu nebolo umožnené úplne naplniť Božiu vôľu vo svete, v ktorom nebol potrebný základ. Preto úplne ponúkol seba samého za účelom vytvorenia podmienky pre duchovné spasenie a umožnil tak začatie tejto prozreteľnosti. Toto naplniac nakoniec povedal, "Dokonané je".
Pravdepodobne ste o tom nikdy neuvažovali ani len vo svojej fantázii. Kresťanstvo a judaizmus by si mali hlavne teraz uvedomiť, že Pán, ktorý sa snažil zničiť satanov svet, skoncovať so satanovým vládnutím, uskutočniť Božiu vôľu a obnoviť ľudstvo, zomrel tragickou smrťou. Keď si to uvedomia, mali by ľutovať a zjednotiť sa. Mali by sa zjednotiť a pripravovať sa na prijatie Pána v čase jeho návratu.
Pravda musí zodpovedať rozumu. Nastal čas pre všetkých kresťanov, aby zabudli na dobu slepej viery a kráčali dopredu do novej doby zjednotenia, usporiadali tento svet a priviedli ho k spaseniu. Musíte vedieť, že nastala doba, v ktorej je pojem "zjednotenie" nevyhnutný.
Ježišov trojdňový kurz utrpenia
Čo to znamená, že Ježiš trpel počas troch dní po svojej smrti? Nebo, zem a peklo zostali v oblasti smrti. Aby Ježiš získal autoritu nad nebom a zemou, musel obsiahnuť hĺbku a výšku tejto oblasti smrti. Z tohto dôvodu za účelom pokračovania spojitosti života a kráčania cestou, ktorá môže utešiť Boha, Ježiš musel vytrvať, aj keď to znamenalo zostúpiť do najnižšieho prostredia, akým bolo peklo a znášať utrpenie. Pretože Ježiš prešiel peklom, pripravil cestu, ktorou bolo možné vytvoriť nový začiatok smerom k nebu. Aj keď bol vyhnaný a opustený na zemi, a nakoniec nútený ísť cestou smrti, bol schopný zanechať cestu nádeje pre budúce generácie. Toto bol dôvod, prečo Ježiš musel ísť týmto trojdňovým kurzom.
Ježiš nešiel do pekla na tri dni preto, aby sa tam pozeral. On už peklo poznal. Musel tam ísť preto, aby súdil a pripravil cestu od sveta smrti k svetu života. Týmto spôsobom položil víťazný základ na zemi, ktorá je svetom smrti a pekla a vytvoril začiatočný bod, z ktorého je možné dosiahnuť nebo.
Dokonca i na kríži sa Ježiš starostil o nebo a miloval svojich nepriateľov
V očiach náboženského zriadenia bol Ježiš kacírom a v očiach národa bol porušovateľom náboženského zákona. Jeho vlastný rod ho odmietol a vyhnal z domu. Skupina okolo Jána Krstiteľa ho odmietla. Takže odišiel do púšte, kde na neho tlačil satan. No to nebolo všetko. Napokon ho celá krajina prinútila ísť cestou smrti na kríži, cestou Golgoty.
Ježiš i napriek tomu prelieval slzy za národ, ktorý ho odmietal ako zradcu. Židovské zriadenie zaobchádzalo s Ježišom ako s kacírom, no on prelieval za nich ešte viac krvi a sĺz ako urobil ktorýkoľvek kňaz. V tej dobe nebolo nikoho, kto by stál na jeho strane, no Ježiš bol priateľom tej doby. Bol odmietnutý ako zradca, no bol najväčším vlastencom. Bol odmietnutý ako kacír, no bol najúprimnejším veriacim.
Ježiš kráčal otrasnou cestou, cestou kríža, keď mu ľudia zobrali šaty, hrali o ne a keď padal na zem. No to nebolo všetko. Bičovali ho a tĺkli. V tejto situácii, ak by bol Ježiš ako Eliáš, mohol ľuďom povedal, "Ja som len sám zostal prorok Hospodinovi." (1Kr 18:22 Roh). Ale keď Ježiš zanechal svojich učeníkov v Getsemanskej záhrade a išiel sa modliť, povedal, "Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!" (Lukáš 22:42 Roh). V tom bola jeho veľkosť. Uvedomoval si, že jeho telo bolo obetou za národ, obetou za ľudstvo a obetou za nebeskú prozreteľnosť.
Pretože toto chápal, zatiaľ čo potláčal svoj vlastný žiaľ, viac sa znepokojoval tým, aký veľký žiaľ musel cítiť Boh. Ježiš prišiel konať pre svoj národ a znepokojoval sa tým, aký veľký musí byť Boží žiaľ, keď vidí, že Ježiša odmietajú ako zradcu. Ježiš bol kniežaťom neba, centrálnou postavou celého univerza a spasiteľom. Ak by chcel, mohol by prejaviť sebaľútosť a pýtať sa, prečo by mal ísť biednou cestou kríža. Mohol nariadiť, aby celé univerzum hlboko vzdychalo nad jeho zúfalstvom. No on si uvedomoval, že jeho úlohou nebolo vzdychať od zúfalstva. Namiesto toho šiel dokonca tak ďaleko, že cítil ľútosť voči nebu za to, že bol odmietnutý.
Ježiš niesol zodpovednosť za obnovu náboženského zriadenia, za obnovu národa, za vybudovanie nebeského kráľovstva a za návrat sveta k nebeskému Otcovi. Keď bol nútený opustiť túto misiu a kráčať cestou kríža, necítil k nikomu nepriateľstvo. Nemodlil sa "odnes odo mňa tento kalich" zo strachu pred smrťou. Modlil sa tak preto, lebo vedel, že jeho smrť znásobí utrpenie národa a Božiu bolesť.
Ježiš vedel, že ak zomrie na kríži, pre budúce generácie ľudstva zostane dokonca ešte ťažší kríž. To znamená, že utrpeniaplná história by sa neskončila. Vedel, že cesta Golgoty sa ním neskončí. Vedel, že cesta smrti sa neskončí. A vedel, že ak pôjde cestou Golgoty, tí, ktorí ho nasledujú, budú musieť ísť tou istou cestou. Ježiš vedel, že za krížom nasleduje dokonca ešte ťažšia cesta.
Keď mu dali na hlavu tŕňovú korunu, keď klince boli vrazené do jeho rúk a nôh a jeho bok bol prebodnutý kopijou, Ježiš vedel, že tieto udalosti budú mať dopad ďaleko po jeho smrti. Keď sa obrátil k nebu a povedal, "Dokonané je", nemyslel tým, že cesta kríža pre svet je skončená. Mienil tým to, že nebo prijalo jeho srdcervúcu starosť týkajúcu sa kríža. Musíme vedieť, že Ježiš utešoval nebo berúc na seba všetky chyby, ktorých sa dopustili proroci a vlastenci a ponúkol sám seba ako živú obetu.
A dokonca okrem toho, ako sa blížila smrť, Ježiš povedal, "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!" (Lukáš 23:34). Boh mal v úmysle uskutočniť okamžitý súd, súd dokonca väčší, ako bol v čase Noema. Ale Ježiš zomrel modliac sa za národ, za náboženské zriadenie a za kríž. Z tohto dôvodu Boh nemohol opustiť ľudstvo, ale pracovať s ním. Pretože existovalo toto puto srdca medzi Ježišom a budúcimi generáciami ľudstva a zvyškom Izraela, Boh nemohol opustiť náboženské organizácie a ľudí nasledujúcich generácií, ktorí sa obrátili proti Nemu. Namiesto toho musel s nimi pracovať.
Význam chleba a vína, ktoré Ježiš s nami zdieľal
Som si istý, že ste si dobre vedomí toho, že Boh, ktorý uskutočňoval svoju prozreteľnosť obnovenia počas štyroch tisíc rokov, nemohol jednoducho dokončiť svoju vôľu v nebi a na zemi prozreteľnosťou vzkrieseného Ježiša. Preto vytvoril nový plán, prostredníctvom ktorého uskutočňoval svoju prozreteľnosť, aby naplnil svoju vôľu v nebi a na zemi a aby vytvoriť sľúbený pôvodný raj.
Ak sa pozrieme do Biblie, vidíme, že Ježiš povedal, že víno a chlieb, ktoré nám dal, boli sľubom novej zmluvy. Po Ježišovej smrti prijímame jeho telo a krv a tieto predstavujú život dokonalého celku, ktorý musí byť vytvorený. Zároveň predstavujú prozreteľnosť v celej jej veľkosti.
Čo symbolizuje skutočnosť, že sme prijali Ježišovo telo a krv? To nie je telo a krv Ježiša ako jednotlivca. V širšom zmysle tieto znamenajú nebo a zem a v užšom zmysle znamenajú podstatu a jednotlivca. Taktiež telo symbolizuje pravdu a krv symbolizuje Ducha Svätého. Ježiš nám dal všetko bezpodmienečne.
Čo bolo zablokované medzi Bohom a ľuďmi? Vôľa neba by mala byť manifestovaná na zemi a všetko na zemi by malo byť napokon prepojené s vôľou neba. Týmto spôsobom nebo a zem budú smerovať k jedinému cieľu. Toto je to, čo je zablokované. Ježiš predtým, než odišiel, nám dal nový sľub, takže po jeho smrti nevyhnutnosť prepojenia ľudí, to znamená jeho nasledovníkov s duchovným a fyzickým svetom zostala podmienkou, ktorú treba naplniť. Keby Ježiš nezomrel, nebo a zem by boli prepojené prostredníctvom neho. Pretože on zomrel, Ježiš predstavuje cestu naplnenia tejto podmienky v nebi a Duch Svätý prišiel predstavovať cestu naplnenia tejto podmienky na zemi.
Vážení hostia, čas sa naplnil. Čas neba, na ktorý Boh čakal šesťtisíc rokov a kresťania dvetisíc rokov, nastal. Je čas vybudovať nebeské kráľovstvo na zemi a v nebi na medzináboženskom, medzinárodnom a medziorganizáciovom základe. Nebeská šťastena nakoniec prišla. Ježiš, Peter, Ján a ostatní učeníci, plus tisícky a dokonca desiatky tisícov náboženských predstaviteľov v duchovnom svete sú teraz zjednotení a slobodne zostupujú do fyzického sveta, aby nasledovali Pravých rodičov. Bez pochybností, zjednotený kozmický národ vôle neba a nebeské kráľovstvo, v ktorom nebo a zem môžu byť zjednotené vo večnom mieri, sa ustanovuje na zemi.
Teraz je čas pre Ameriku, kresťanskú krajinu predstavujúcu druhý Izrael, postaviť sa do čela. Prehlasujem svetu, že Amerika má zodpovednosť viesť všetkých ľudí. Ale to nesmie byť uskutočňované so zbraňami, musí to byť uskutočňované v pravde a láske žijúc pre iných na základe pravej lásky, pravého života a pravej rodovej línie.
Dúfam, že noviny Washington Times, UPI a iné hlavné média príjmu tento vznešený príkaz z neba a zoberú na seba úlohu vzdelávania ľudstva zaujmúc postoj mimo náboženstva a ideológie. Prosím, všimnite si, že som Vám rozdal brožúrku obsahujúcu posolstvá rôznych predstaviteľov z duchovného sveta. Prosím Vás, aby ste si ju pozorne prečítali.
Ďakujem Vám za Vašu láskavú pozornosť. Nech Vás Boh žehná a nech žehná i Amerike.
|
|
