Význam manželstva
Pre niektorých ľudí je rodina založená na manželstve jedného muža a jednej ženy (ďalej ako manželstvo) zmyslom existencie a najvhodnejším prostredím harmonického rozvoja jednotlivca a spoločnosti. Pre iných je nemanželské spolužitie alebo slobodné rodičovstvo rovnocennou, ak nie preferovanejšou alternatívou spôsobu života. Avšak nielen životná skúsenosť, ale aj odborné výskumy potvrdzujú nenahraditeľný význam manželstva pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Prinášame Vám ďalšie výsledky rozsiahlej štúdie týkajúcej sa manželstva.
Manželstvo a fyzické zdravie a dĺžka života
1. Deti, ktoré žijú so svojimi dvomi zosobášenými rodičmi, majú v priemere lepšie fyzické zdravie než deti z iného rodinného prostredia
Rozvod a slobodné rodičovstvo majú zjavne nepriaznivý dopad na fyzické zdravie detí a ich dĺžku života. Taktiež sa ukazuje, že rozvod zvyšuje dopad zdravotných problémov u detí. Napríklad vo Švédsku, ktoré je známe výraznou podporou slobodných matiek a štátnym zdravotným systémom, tí dospelí, ktorí vyrastali ako deti s jedným rodičom, mávali horší zdravotný stav ako tí, ktorí ako deti žili s oboma rodičmi. Skúmaním vplyvu rozvodu rodičov sa zistilo, že predpokladaná dĺžka života bola u detí rozvedených rodičov o štyri roky nižšia. V prípade 40-ročných mužov, ktorých rodičia sa v ich detstve rozviedli, sa zistilo, že majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia, než tí 40-roční muži, ktorých rodičia sa nerozviedli. Zdá sa, že rozvod akoby spúšťal sled udalostí, ktoré zvyšujú riziko predčasného úmrtia u tých, ktorých rodičia sa rozviedli.
2. Skutočnosť, že rodičia sú zosobášení, významne znižuje úmrtnosť malých detí
U detí, ktoré sa narodili zosobášeným rodičom, je nižšia miera detskej úmrtnosti. U detí narodených slobodným matkám je v priemere približne o 50 percent vyššie riziko detskej úmrtnosti. Predpokladá sa, že to môže byť spôsobené aj tým, že slobodné matky sú zvyčajne primladé, chudobnejšie a menej vzdelané ako vydaté matky. Taktiež to môže súvisieť s celkovým stavom slobodnej matky počas tehotenstva, čo vplýva na vývoj plodu.
3. V rodine založenej na zosobášených rodičoch je nižšia miera konzumácie alkoholu a iných návykových látok ako dospelými, tak i deťmi
Zosobášení muži a ženy majú nižšiu mieru konzumácie alkoholu a iných návykových látok ako slobodní muži a ženy. Zistilo sa, že mladí dospelí, ktorí sa zosobášili, majú trend znižovať konzumáciu týchto látok. Deti zosobášených rodičov majú nižšiu mieru experimentovania s týmito látkami a ich následnej konzumácie. Napríklad dvakrát viac tínedžerov žijúcich so svojimi slobodnými matkami alebo žijúcich s nevlastnými rodičmi, a dokonca trikrát viac tínedžerov žijúcich so svojimi slobodnými otcami skúšalo marihuanu. Možnými príčinami sú zvýšené napätie v rodine, znížený rodičovský dohľad, a slabšie citové puto detí k rodičom, hlavne k otcom.
4. Zosobášení ľudia, hlavne muži, žijú dlhšie, než slobodní jednotlivci
Zosobášení ľudia žijú dlhšie než nezosobášení alebo rozvedení ľudia. V rozvinutých krajinách slobodní alebo rozvedení muži v strednom veku majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia, než ženatí muži. V prípade nevydatých žien je to jedenapolkrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia, než u vydatých žien.
5. Manželstvo je spojené s lepším zdravím a nižšou mierou zranení, chorôb a invalidity ako pre mužov, tak i pre ženy
Ženatí muži a vydaté ženy majú v priemere lepšie zdravie ako slobodní alebo rozvedení jednotlivci. Zosobášení ľudia zrejme lepšie zvládajú chorobu, sledujú zdravie svojho partnera, majú vyšší príjem, a zvyčajne zdravší životný štýl ako slobodní jednotlivci. Bolo zistené, že spomedzi zosobášených, nezosobášených, rozvedených a slobodných päťdesiatnikov mali zosobášení ľudia najnižšiu mieru chorobnosti, zhoršenia ich stavu a invalidity.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Spracované na základe materiálov na http://www.marriagemovement.org.
|
