|
Zakladatelia Federácie rodín |
|
|
|
|
Vložil Administrator
|
25.03.2006
____________________
|
Zakladatelia Federácie rodín
Prinášame životopis zakladateľov Federácie rodín. Kórejské mená sú uvádzané v pôvodnom poradí, to znamená, že prvé slovo je priezvisko a druhé dve slová tvoria meno, napríklad v mene Kim Min Su, „Kim“ je priezvisko a „Min Su“ je meno. Žena si aj po vydaji ponecháva svoje rodné priezvisko, deti dostávajú priezvisko po otcovi.
Mun Son Mjong - obdobie 1945-1950
Po oslobodení Kórey od japonskej okupácie v auguste 1945 začína verejnú misiu. V októbri 1945 odchádza zo Soulu do rodnej dedinky Sang-sa-ri, kde je zatknutý z dôvodu platenia „falošnými“ peniazmi, t.j. platidlom, ktoré sa vtedy používalo na juhu polostrova. Po troch dňoch je prepustený na slobodu.
V novembri 1945 začal pôsobiť ako pomocník opáta Kim Pek Muna v kláštore Sangdodong (v Soule). Opát Kim bol spojený s vtedajším prezidentom (I Syng Man). Mal teda zohrať veľmi dôležitú úlohu v procese obnovy, mal sa stať človekom, ktorý by uviedol mladého a neznámeho Muna kľúčovým osobnostiam vtedajšej Kórey. Ale v naplnení svojej misie zlyhal. Preto v apríli 1946, po šiestich mesiacoch oddanej služby u opáta Kima, Mun odchádza z kláštora.
2. apríla 1946 sa narodil syn Song Džin (s prvou manželkou Čwe Son Gil). 27. mája 1946 ho počas nákupu Boh požiadal, aby okamžite prekročil 38. rovnobežku rozdeľujúcu sever a juh Kórey a išiel do Pchjongjangu. Odpovedá na Božie zavolanie, pričom bez rozlúčky opúšťa svoju manželku a dieťa.
6. júna 1946 dorazil do Pchjongjangu, v ktorom kórejské kresťanstvo malo svoje centrum a kde prekvitalo. Na druhej strane tu komunisti umiestnili svoje sídlo, pretože sever Kórey bol oslobodený Sovietskym zväzom.
V júni 1946 začal viesť semináre a učiť Božie slovo. Získal si tak veľkú pozornosť zo strany kresťanských cirkví. Pretože „odoberal“ týmto cirkvám členov, začali naňho žiarliť a brojiť proti nemu.
V júli 1946 komunisti začali prenasledovať náboženské skupiny. 11. augusta 1946 bol zatknutý políciou pre podozrenie zo špionáže a obvinený z „narušovania spoločenského poriadku“. V septembri 1946 bol vo väzení mnohokrát mučený. 21. novembra 1946 bolo jeho telo po najkrutejšom mučení vyhodené z policajnej stanice, pretože sa polícia domnievala, že je mŕtvy. Jeho učeníci ho našli polomŕtveho, celého zakrvaveného, dávil krv. V decembri 1946 pokračoval v kázaní, hoci stále dávil krv. Počas roku 1947 pokračoval v kázaní a prichádzali noví učeníci.
22. februára 1948 bol zatknutý orgánmi severnej časti Kórey. V tom čase komunisti kruto prenasledovali všetky náboženské skupiny. 7. apríla 1948 súd vyniesol rozsudok na päť rokov ťažkých prác v „pracovnom“ (de facto koncentračnom) tábore. 20. mája 1948 bol premiestnený z väzenia v Pchjongjangu do špeciálneho pracovného tábora v Hungname. Väzni pracovali v bývalej fabrike na umelé hnojivá, ktorú postavili Japonci. Väzni mali za úlohu rozbíjať stvrdnuté hnojivo a dávať ho do vriec. Celá práca sa vykonávala ručne, pracovalo sa bez prestávky. Väzni zomierali od vyčerpania a hladu. Najdlhšie vydržali jeden a pol roka. V máji 1948 vznikla Severná Kórea a v auguste Južná Kórea. V júni 1950 vypukla kórejská vojna. 13. októbra 1950 vojská OSN začali bombardovať väzenie v Hungname. 14. októbra 1950 ráno o 2:00 uteká z väzenia.
Miloš Procházka
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
